Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Obsahové súčasti platobného výmeru vydaného obcou

Dátum: Rubrika: Poznatky z praxe

Platobný výmer predstavuje významné rozhodnutie správcu dane vydané v daňovom konaní, ktorým sa určuje výška daňovej povinnosti daňového subjektu. V prípade obcí ide o vydávanie rozhodnutí/platobných výmerov týkajúcich sa miestnych daní a poplatkov, ktorých správu obce vykonávajú v súlade s právnou úpravou. V príspevku sa dozviete, aké obsahové súčasti musí platobný výmer obce obsahovať.
Kedy môže obec vydať platobný výmer
Obec je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") správcom dane, pričom takéto právne postavenie má len v prípadoch, v ktorých to umožňuje osobitná právna úprava. Obce a mestá spravujú miestne dane a niektoré poplatky.
Osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, je zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku").
Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona môže obec vyrubiť právnu povinnosť pre tieto miestne dane:
-
daň z nehnuteľností,
-
daň za psa,
-
daň za užívanie verejného priestranstva,
-
daň za ubytovanie,
-
daň za predajné automaty,
-
daň za nevýherné hracie prístroje,
-
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
-
daň za jadrové zariadenie.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a vykonáva teda aj správu tohto poplatku. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z.z.o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v
jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území
všeobecne záväzným nariadením.
V súvislosti s uvedeným miestnym poplatkom za rozvoj je potrebné zohľadniť aj § 17a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5% daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení v súlade s § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.
Uvedenú osobitnú právnu úpravu treba zohľadňovať aj pri podávaní daňových priznaní obciam, ktoré sú významnými podkladmi pre určenie výšky daňovej povinnosti daňových subjektov uvedených v platobnom výmere.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt nepodal obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, riadne a včas daňové priznanie. Obec v záujme zistenia základu dane a daňovej povinnosti začala z úradnej moci konanie o určenie dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom obce daňový subjekt nesúhlasil a argumentoval, že obec ho mala najskôr na podanie daňového priznania vyzvať. Je názor daňového subjektu správny?
V súlade s § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať jednak subjekt, ktorému to vyplýva z osobitnej právnej úpravy, a taktiež každý subjekt, ktorý bol na podanie daňového konania vyzvaný obcou. Daňový poriadok výslovne neustanovuje, akú formu má mať predmetná výzva obce na podanie daňového priznania a taktiež ani jej obsahové náležitosti.
V § 15 ods. 2 daňového poriadkusa počíta s prípadom, že povinný daňový subjekt nepodá daňové priznanie riadne a včas, hoci tak mal urobiť. V takomto prípade je obec, ktorá je správcom dane, povinná daňový subjekt vyzvať na podanie daňového priznania.
Vo výzve obec poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania
. Lehota, v ktorej treba podať daňové priznanie obci, je ustanovená osobitnou právnou úpravou.
V prípade dane z nehnuteľností podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Pokiaľ sa teda určitý subjekt stal daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, napríklad nadobudol vlastnícke právo k určitému pozemku, tak musí najneskôr do 31. januára podať správcovi dane, ktorým je príslušná obec alebo mesto, daňové priznanie k dani z nehnuteľností, pričom obec alebo mesto takéto daňové priznanie preverí, a pokiaľ v ňom nebudú určité nezrovnalosti, tak na základe neho vydá platobný výmer, v ktorom určí výšku daňovej povinnosti daňového subjektu.
Pokiaľ teda povinný daňový subjekt, vlastník pozemku, nepodá daňové priznanie na príslušnú obec alebo mesto do 31. januára, tak podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku ho obec alebo mesto vyzve na jeho podanie. Taktiež ho v predmetnej výzve obec v súlade s § 15 ods. 2 daňového poriadku poučí o následkoch nepodania takéhoto daňového priznania. Uvedené poučenie je pritom jedinou obligatórnou obsahovou súčasťou výzvy obce, ktorú ustanovuje v § 15 ods. 2 daňový poriadok, a ide o kogentnú právnu úpravu.
Nepriaznivým právnym následkom nepodania daňového priznania v súlade s výzvou obce pre daňový subjekt je naprí
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály