Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Územné konanie po zmene územného plánu

Dátum: Rubrika: Z právnej praxe

Príspevok analyzuje zásadnú právno-aplikačnú otázku, aký dopad má zmena územnoplánovacej dokumentácie obce na nárok stavebníka na vydanie územného rozhodnutia, ak o jeho vydanie požiadal ešte pred účinnosťou zmien a doplnkov územného plánu. Ide o pomerne časté situácie, ak v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestení stavby je navrhovaná stavba v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce, avšak po zmene a doplnkoch územného plánu obce už navrhovaná stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce, prípadne zóny.
Relevantná právna úprava:
-
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p.
(ďalej len "stavebný zákon")
,
-
zákon č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení v z. n. p. ,
-
zákon č. 543/2002 Z.z.o ochrane prírody a krajiny v z. n. p. .
Zásady ovplyvňujúce účastníka konania
Pri zmenách územného plánu často nastáva právna a skutková situácia, keď správny orgán - stavebný úrad rozhoduje o umiestnení stavby v územnom konaní, avšak za situácie, keď všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len "VZN"), podľa ktorého má rozhodovať, bol zmenený v priebehu správneho konania v neprospech stavebníka v čase pred vydaním rozhodnutia v územnom konaní.
Z hľadiska časovej účinnosti územného plánu sa aplikujú nasledujúce zásady:
a)
rozhodnutie v územnom a stavebnom konaní je vydávané na základe právnych predpisov (vrátane VZN, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu) platných a účinných v čase vydania rozhodnutia;
b)
legitímne očakávanie účastníka konania;
c)
zákaz retroaktivity, teda spätného pôsobenia právnych predpisov.
Intertemporalita
Pre zachovanie právnej istoty účastníkov administratívnych konaní začatých pred účinnosťou neskoršej právnej normy (územného plánu) pravidelnou súčasťou všeobecne záväzného nariadenia sú prechodné (intertemporálne) ustanovenia. Cieľom je vylúčenie retroaktivity právnych predpisov a naplnenie zásady legitímnych očakávaní účastníkov konania. Funkciou prechodných ustanovení je zamedziť negatívnym zásahom novej (neskoršie prijatej) právnej úpravy (lex posterior) do právneho postavenia a právnej istoty účastníkov konaní začatých podľa právnych predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti neskôr prijatej právnej normy (lex prior).
Intertemporalitu možno vymedziť ako režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho prá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.