Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Ak obec dá do likvidácie svoju s.r.o., ktorá má ale bankový úver, tak obec ako vlastník svojho obecného podniku nepreberá tento záväzok, aby ho voči banke vyrovnala, nakoľko podľa zákona obec nemôže preberať záväzky za iné osoby. Ako postupovať, aby sa daný záväzok voči banke vyrovnal, ak majetok ani pohľadávky nepostačujú na predmetné vykrytie daného záväzku?

Obec je vlastníkom priestorov, ktoré dlhodobo prenajíma. Nájomca podal výpoveď z nájmu a priestory sú voľné. Obec ich chce aj naďalej prenajímať. Musí obec uznesením určiť, resp. rozhodnúť o tom, že tento majetok je neupotrebiteľný? 

Mesto otvorilo Denný stacionár. Platba od klientov sa skladá z dvoch položiek - 1. platba za pobyt v dennom stacionári a 2. platba za obedy, ktoré sa im tam podávajú (mesto ich zabezpečuje externe zo stravovacieho zariadenia, ktoré nám na mesto vystavuje faktúru). Prosím o radu, ako by sme mali tieto dve položky účtovať aj v účtovníctve aj s rozpočtovou skladbou - platba za pobyt a platba za odobraté obedy. 

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

1.Obec je vlastníkom lesov. Predaj drevnej hmoty považuje za podnikateľskú činnosť (zdaňovanú) Pestovanie lesa však považuje za hlavnú nezdaňovanú činnosť a tak náklady spojené s touto činnosťou neuplatňuje ako daňové výdavky. Je možný takýto postup alebo má k príslušným tržbám za predaj drevnej hmoty priradiť v rámci podnikateľskej činnosti , náklady spojené s pestovaním lesa. Tým tieto náklady nebude považovať za náklady spojené s hlavnou, ale s podnikateľskou činnosťou. 2. Vzhľadom na rôzne názory odbornej verejnosti, prosím o Vaše stanovisko k nasledovnej problematike: Obec vlastní vodovod a kanalizáciu. Občanom účtuje za odber vody a za stočné. Má obec považovať tieto činnosti za hlavnú činnosť obce (nezdaňovanú) alebo podnikateľskú (zdaňovanú). 

Tlačivo daňového priznania je jednotné pre všetky právnické osoby v Slovenskej republike. Cieľom príspevku je na príklade obce s hlavnou a podnikateľskou činnosťou vypracovať daňové priznanie k dani z príjmov. Ostatné subjekty, ako sú vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie, môžu postupovať obdobne.