Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Práca nadčas vo verejnej službe

Dátum: Rubrika: Pracovné právo a mzdy Zo seriálu: Práca nadčas vo verejnej službe

Pravidlá práce nadčas, odmeňovanie za nadčas a náhradné voľno za nadčas sú vo všeobecnosti definované v Zákonníku práce, určité špecifiká sú určené zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Vo všeobecnosti platí, že na odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 553/2003 Z. z. neustanovuje inak. V príspevku uvádzam iba ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahujú.

Základná definícia práce nadčas
Základná definícia práce nadčas je uvedená v § 97 ods. 1 Zákonníka práce:
______________________________
§ 97 Práca nadčas
Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
______________________________
V tejto definícii sú dve podstatné charakteristiky, ktoré definujú prácu nadčas:
1.
O prácu nadčas ide, iba ak je vykonávaná
na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom.
Dohodnutá práca nadčas je práca so súhlasom zamestnávateľa. Príkaz zamestnávateľa z logiky veci musí byť daný vopred. Nie je povinná písomná forma príkazu, príkaz môže byť ústny, resp. spôsob prikazovania práce nadčas môže byť riešený v internom predpise.
Príkaz zamestnávateľa nie je podmienený súhlasom zamestnanca. Na druhej strane súhlas zamestnávateľa (nie zamestnanca) s prácou nadčas znamená, že zamestnanec má/mal záujem vykonať určitú prácu mimo rozvrhu zmien a zamestnávateľ mu túto prácu odsúhlasil, resp. sa na tejto práci dohodli. Súhlas zamestnávateľa môže byť daný vopred alebo aj dodatočne po vykonaní práce. Spôsob odsúhlasenia môže byť riešený v internom predpise.
Prácou nadčas nie je práca zamestnanca vykonávaná mimo rozvrhu pracovných zmien, ktorú zamestnávateľ nenariadil alebo neodsúhlasil. Ak spôsob nariadenia alebo odsúhlasenia práce nadčas nie je riešený interným predpisom, za preukázanie nariadenia nadčasu, resp. jeho odsúhlasenie možno považovať evidenciu pracovného času podľa § 99 Zákonníka práce za určité obdobie, spravidla mesiac, kde sú uvedené časy nariadenej práce nadčas a dohodnutej (odsúhlasenej) práce nadčas, ktorú podpíše zamestnanec a jeho nadriadený zamestnanec.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/24/2019:
"Za príkaz práce nadčas možno považovať aj uloženie takého rozsahu práce v krátkom termíne, že takáto práca sa nedá splniť bez práce nadčas s tým, že súhlas zamestná­vateľa s výkonom práce nadčas môže byť uskutočnený písomne, ústne, ale aj mlčky, ak napríklad zamestnávateľ vie, že zamestnanci pracujú nadčas, aj keď im túto prácu nadčas nenariadil a nedá príkaz k zastaveniu práce nadčas, pričom súhlas zamestnávateľa s výkonom práce nadčas sa predpokladá aj vtedy, ak zamestnávateľ prevezme a využije výsledky práce zamestnanca."
2.
Práca nadčas je práca
vykonávaná
nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná
mimo rámca rozvrhu pracovných zmien
. Rozvrh pracovných zmien určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a v súlade s § 90 ods. 4 a 9 Zákonníka práce ho oznamuje (sprístupňuje) zamestnancovi písomne na mieste, ktoré je zamestnancovi prístupné, a to najmenej týždeň vopred s platnosťou na týždeň.
Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, rozvrh zmien v súlade s § 12 ods. 1 Zákonníka práce určuje zamestnávateľ sám. Pracovnou zmenou je podľa § 90 ods. 1 Zákonníka práce časť ustanoveného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich, a prestávka v práci.
Zamestnávateľ môže rozvrhovať zmeny rovnomerne alebo nerovnomerne. V oboch prípadoch pracovný čas na základe rozvrhu zmien v určitom období (pri rovnomernom rozvrhnutí najviac štvortýždňovom, pri nerovnomernom rozvrhnutí najviac 4-mesačnom, resp. v určitých prípadoch 12-mesačnom a pri zavedení konta pracovného času najviac 30-mesačnom) nesmie v priemere presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rozvrh zmien teda nesmie počítať s nadčasmi, jednak to vyplýva z definície rozvrhu pracovného času a pracovnej zmeny a na druhej strane to vyplýva aj z definície nadčasu - nadčas je práca vykonávaná mimo rozvrhu zmien.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály