Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vznik záložného práva v daňovom procese
Dátum: Rubrika: Hospodárenie
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť ku vzniku situácie, keď je potrebné zriadiť záložné právo na majetok daňového subjektu. Napríklad ak daňový subjekt bol už v minulosti daňovým dlžníkom, nespolupracoval s príslušným správcom dane alebo je u neho dôvodný predpoklad, že si svoju daňovú povinnosť nebude riadne plniť. Predmetom tohto článku preto bude popísanie uvedených prípadov v praktickej rovine.
Vznik záložného práva je autoritatívny, rozhodnutím správcu dane, ktoré musí spĺňať formálne a aj obsahové náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Pritom ale správca dane musí rešpektovať predpoklady pre zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka ustanovené právnou úpravou. Formálnym a obsahovým náležitostiam rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka bude taktiež venovaná pozornosť.
Pravidlá pre vznik záložného práva
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal príslušnému správcovi dane návrh na zriadenie záložného práva na svoj majetok, pričom nemá daňový nedoplatok na dani z nehnuteľností v danom prípade. Uvedený návrh obec, ktorá je správcom dane, neakceptovala s tým, že zriadiť záložné právo možno len na zabezpečenie daňového nedoplatku a musí ísť o daňového dlžníka pri tomto právnom inštitúte. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Preto musí ísť o "daňový nedoplatok", pod ktorým je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane vo všeobecnosti. Preto nemožno zabezpečiť záložným právom ešte nesplatnú daň a možno konštatovať, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.
Príklad č. 2:
Príslušná obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, má vedomosť o tom, že daňový dlžník sa stane vlastníkom bytu, ktorý nadobudne v budúcnosti, a má naň od banky poskytnutú aj hypotéku. Preto obec zriadila záložné právo na tento byt rozhodnutím. S týmto postupom vyslovil daňový dlžník nesúhlas, a to z dôvodu, že byt nadobudne až v budúcnosti, teda ho v tomto prípade ešte fakticky nemá. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto v tomto prípade môže obec vydať rozhodnutie o zriadení záložného práva, teda konala v súlade s platným právom.
______________________________
Upozornenie:
V súvislosti so zriaďovaním záložného práva obcou treba uviesť, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom, teda obec "môže" ale "nemusí" zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v danom prípade.
______________________________
Príklad č. 3:
Daňový dlžník bol vo finančnej tiesni, a preto navrhol obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, aby zriadila záložné právo na ortopedickú pomôcku, ktorú využíva. Uvedený návrh príslušná obec neakceptovala a nezriadila záložné právo. Konala obec v súlade s platným právom?
Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem "nehnuteľná vec" ustanovuje v § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem "mzda" špecifikuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v § 118 ods. 2, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
______________________________
Upozornenie:
V § 81 ods. 1 daňový poriadok prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu výslovne ustanovuje, ku ktorým veciam nemožno zriadiť záložné právo rozhodnutím správcu dane, pričom ho nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Preto je právnou povinnosťou správcu dane ešte pred vydaním rozhodnutia o autoritatívnom zriadení záložného práva preveriť si, či daňový dlžník nie je osobou ťažko zdravotne postihnutou, prípadne či nejde o vec, ktorá je vylúčená z možnosti zriadenia záložného práva správcom dane v daňovom konaní.
______________________________
Preto možno uviesť, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.
Príklad č. 4:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila záložné právo na pohľadávku daňového dlžníka, ktorú má tento voči svojmu poddlžníkovi. Uvedenému poddlžníkovi však vznik záložného práva obec neoznámila a tento v dôsledku toho nemal o jeho vzniku vedomosť, a preto dlžnú sumu neuhradil správcovi dane, ale daňovému dlžníkovi. Obec si však uvedenú čiastku daňového nedoplatku od poddlžníka vymáhala. Konala obec v tomto prípade v súlade s platným právom?
Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku záložné právo správcu dane k pohľadávke daňového dlžníka je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Pritom daňový poriadok nekonkretizuje ďalšie obsahové náležitosti tohto vyrozumenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zriadenie záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka, tak aj rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a aj poddlžníkovi, ktorý bol o tom vyrozumený.
V kontexte uvedených súvislostí možno konštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom a mala vyrozumieť poddlžníka o vzniku záložného práva k pohľadávke.
Príklad č. 5:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila preventívne záložné právo na majetok daňového subjektu, a to aj napriek tomu, že tento nemal neuhradenú daňovú platbu. V minulosti však bol daňovým neplatičom a bol podrobený daňovému exekučnému konaniu, ktoré obec viedla. Uvedený postup obce spochybňoval daňový subjekt, ktorý tvrdil, že pre budúci daňový nedoplatok, ktorý je hypoteticky možný, nemôže obec zriadiť záložné právo. Konala obec v súlade s platným právom?
V § 81 ods. 4 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že záložné právo podľa daňového poriadku možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Pokiaľ napríklad daňový subjekt už mal nejaký daňový nedoplatok na dani, a teda je dôvodná obava, že neuhradí ani aktuálnu sumu dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka. Preto možno vyvodiť záver, že obec konala v súlade s platným právom.
Príklad č. 6:
Správca dane, ktorým je obec, zriadil rozhodnutím záložné právo na majetok daňového dlžníka - rodinný dom, ktorý má podľa znaleckého posudku hodnotu 100 000 eur. Výška daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností daňového dlžníka je pritom 1 000 eur. Zo súpisu majetku, ktorý daňový dlžník obci predložil, vyplynulo, že vlastní aj iný majetok nižšej hodnoty, čo obci aj spomenul. Príslušná obec ale argumentovala tým, že založenie veci vyššej hodnoty pre ňu znamená posilnenie právnej istoty v záujme vymáhania daňového nedoplatku v tomto prípade. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 81 ods. 6 daňového poriadku správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o zjavný nepomer medzi hodnotou, ktorá bola zaťažená záložným právom správcu dane, a výškou daňového nedoplatku, a daňový dlžník navyše disponuje aj inou vecou, ktorej hodnota je primeraná, nebol postup obce v súlade s platným právom.
Rozhodnutie o zriadení záložného práva
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka môže vydať obec, ktorá je príslušným správcom dane, len rozhodnutie, ktoré musí obsahovať tieto náležitosti:
-
Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu.
-
Označenie daňového subjektu; upozornenie: v tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napr. pokiaľ ide o fyzickú osobu, tak aby boli presne uvedené osobné údaje danej osoby z oficiálnej verejnej listiny, pri fyzickej osobe - podnikateľovi treba presne uviesť jeho obchodné meno tak, ako je zapísané v živnostenskom registri, alebo pokiaľ ide o právnickú osobu, tak údaje z obchodného registra. Pokiaľ sa toto nebude rešpektovať, môže byť dotknutý daňový dlžník úspešný v rámci odvolacieho konania.
-
Číslo a dátum rozhodnutia.
-
Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, že vzniká záložné právo na majetok daňového dlžníka, presné označenie daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého záložné právo vzniká, presné označenie predmetu záložného práva, taktiež tu musí byť jednoznačne uvedené presné označenie daňového dlžníka, na majetok ktorého bolo zriadené záložné právo, pričom musí ísť o presné identifikačné údaje; výroková časť rozhodnutia musí obsahovať ustanovenia zákona, na základe ktorých sa rozhodlo, v tomto prípade je to predovšetkým § 81 daňového poriadku; pokiaľ správcovi dane vznikli náklady v súvislosti so vznikom a zabezpečením záložného práva, výroková časť musí obsahovať výšku čiastky, ktorú musí správcovi dane daňový dlžník uhradiť, lehotu, v ktorej tak musí urobiť, číslo účtu, na ktorý má byť čiastka uhradená, a ostatné špecifikácie týkajúce sa úhrady.
______________________________
Upozornenie:
V súvislosti s úhradou nákladov súvisiacich so zabezpečením predmetu záložného práva sa neuplatní § 12 daňového poriadku, podľa ktorého náklady daňového konania hradí správca dane, teda obec, ale použije sa § 81 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorého náklady súvisiace so zabezpečením predmetu záložného práva hradí správcovi dane, t.j. obci, daňový dlžník a možno ich vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Lehota na úhradu nákladov v súvislosti so zabezpečením záložného práva na majetok daňového dlžníka je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie je pritom právoplatné, keď voči nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.
______________________________
-
Odôvodnenie je podstatnou obsahovou súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane, tzn. obec, musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené právne aj faktické dôvody, pre ktoré sa obec ako správca dane rozhodla pre zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka - postačuje pritom fakt, že daňový dlžník si neplní svoju daňovú povinnosť riadne a včas podľa právnych predpisov alebo je dôvodná obava s neplatením v budúcom období.
-
Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok - odvolanie, predovšetkým o lehote, forme a mieste podania odvolania proti daňovému rozhodnutiu, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní. Upozornenie: proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva možno podať odvolanie daňovým dlžníkom v lehote 15 dní od jeho doručenia daňovému dlžníkovi, a ak ide o záložné právo k pohľadávke, tak do 15 dní od doručenia rozhodnutia poddlžníkovi a daňovému dlžníkovi, pričom podanie odvolania nemá odkladný účinok.
Taktiež musí byť uvedené, že odvolanie sa podáva obci, ktorá toto rozhodnutie vydala, a nepodáva sa na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Starosta obce môže v rámci
autoremedúry
(opravy) vydať podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie, ktorým v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu daňového dlžníka, inak predmetné odvolanie spolu so spisovým materiálom, výsledkami vykonaného dokazovania a predkladacou správou predloží Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Pokiaľ starosta obce vydáva rozhodnutie v rámci autoremedúry, takéto rozhodnutie o odvolaní nemusí obsahovať odôvodnenie a nemožno proti nemu podať odvolanie.-
Rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na majetok daňového dlžníka, musí obsahovať všeobecne použiteľný identifikátor - rodné číslo, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva, pokiaľ ešte predtým nemajú súhlas správcu dane, pričom daňový poriadok neustanovuje formu tohto súhlasu.
-
Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p.]; pokiaľ sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, tak treba doplniť zaručený elektronický podpis.
Príklad č. 7:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, rozhodnutie však vydala pod hlavičkou obecného úradu. Je uvedené rozhodnutie v súlade s platným právom?
Ústava Slovenskej republiky v čl. 64a uznáva právnu subjektivitu obce, ktorá je právnickou osobou, je územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, ktorý hospodári s vlastným majetkom.
Taktiež zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") v § 1 ods. 1 konštatuje právnu subjektivitu obce v samosprávnej a správnej oblasti. Obecný úrad je podľa § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ustanovený len ako výkonný orgán starostu obce a obecného zastupiteľstva, ktorý zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, nemá teda právnu subjektivitu.
Navyše podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane obec a nemôže ním byť obecný úrad. Preto je označenie správcu dane v podobe "obecného úradu" nesprávnym označením správcu dane a dané rozhodnutie o zriadení záložného práva teda nemá správne všetky náležitosti, nakoľko presné označenie správcu dane je podľa § 63 ods. 3 písm. a) v spojení s § 81 ods. 2 daňového poriadku súčasťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Taktiež platí, že nesprávne označenie správcu dane zvyšuje možnosť daňového dlžníka, že jeho podané odvolanie môže byť úspešné. Preto možno konštatovať, že rozhodnutie nebolo vyhotovené v súlade s platným právom.
Príklad č. 8:
Obec, ktorá vykonáva správu dane z nehnuteľností, vyhotovila rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka. V poučení o možnosti podať odvolanie uviedla všeobecnú odvolaciu lehotu 30 dní v tomto prípade. Daňový dlžník sa preto odvolal na 19. deň od doručenia rozhodnutia. Konala obec v súlade s platným právom a je odvolanie daňového dlžníka v odvolacej lehote?
Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku síce platí všeobecná odvolacia lehota 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka však platí špecifická odvolacia lehota 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Preto obec nekonala v súlade s platným právom, nakoľko uviedla v rozhodnutí nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok.
Na posúdenie právnej súladnosti odvolania daňového dlžníka je potrebné zohľadniť § 63 ods. 7 daňového poriadku, podľa ktorého ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v
daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí. Preto možno konštatovať, že odvolanie daňového dlžníka bolo v tomto prípade právne súladné.
Príklad č. 9:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila záložné právo na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie doručila daňovému dlžníkovi "obyčajnou doručenkou", pričom toto rozhodnutie prevzal blízky rodinný príslušník daňového dlžníka. Uvedený postup obce je v súlade s platným právom? Spôsobí takéto doručenie rozhodnutia právne účinky?
Rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva je podstatnou písomnosťou v daňovom konaní, a preto sa v zmysle § 31 daňového poriadku musí byť doručená adresátovi - daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom záložného práva, tak sa uvedené rozhodnutie doručuje aj poddlžníkovi, ktorý musí byť informovaný o zriadení záložného práva. Ustanovenie § 81 daňového poriadku síce výslovne nekonštatuje doručenie do vlastných rúk daňového dlžníka, ale toto vyplýva práve z § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Od včasného doručenia rozhodnutia o zriadení záložného práva totiž závisí riadne začatie 15-dňovej odvolacej lehoty, ktorej premeškanie by pre adresáta mohlo byť spojené s ujmou.
V prípade, ak si daňový dlžník neprevezme rozhodnutie o zriadení záložného práva, doručovateľ sa pokúsi o ďalšie doručenie, o ktorom musí byť daňový dlžník riadne upovedomený. Pokiaľ ani toto opakované doručenie nebolo úspešné, doručovateľ uloží písomnosť - rozhodnutie o zriadení záložného práva na pošte, daňového dlžníka o tom náležite upovedomí. Následne po uplynutí 15-dňovej lehoty od uloženia písomnosti na pošte sa táto písomnosť bude považovať za doručenú, aj keď sa daňový dlžník nemusel dozvedieť o doručení takejto písomnosti. Tým sa zabraňuje tomu, aby daňový dlžník bezdôvodne odmietal prevziať rozhodnutie o zriadení záložného práva a tým zabránil jeho vzniku.
Uvedený postup obce nebol v súlade s platným právom, nakoľko rozhodnutie o zriadení záložného práva malo byť doručené daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.
Registrácia rozhodnutia o zriadení záložného práva
Pre právnu relevanciu rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka je podstatné, aby mala obec, ktorá je správcom dane, jednoznačne preukázané, že daňový dlžník má vlastnícke právo k predmetu záložného práva. Pokiaľ totiž príslušná obec zriadi záložné právo na majetok, ktorý nevlastní daňový dlžník, dopúšťa sa nesprávneho úradného postupu, čo zakladá jej právnu zodpovednosť a umožňuje podať skutočnému vlastníkovi veci žalobu v danom prípade.
V prípade, že by došlo k vzniku záložného práva k veci, ktorej vlastníkom nebol daňový dlžník a ten podal odvolanie voči rozhodnutiu obce o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku aj napriek tomu, že podanie takéhoto odvolania nemá odkladný účinok, a obec by mohla pristúpiť k predaju veci, dražbe daného majetku, odporúčam starostom obcí, aby takýto majetok dražobne nepredávali, nakoľko by mohlo dôjsť k následnému súdnemu sporu a zdĺhavému vymáhaniu majetku od tretej strany, ktorej bol takýto majetok predaný.
Taktiež by mohla byť podaná žaloba voči obci s prípadným nárokom na náhradu škody, pokiaľ by v dôsledku takéhoto predaja majetku skutočnému vlastníkovi veci škoda vznikla v tomto prípade.
______________________________
Upozornenie:
Vykonateľné rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka sa ešte musí doručiť príslušnému orgánu, pokiaľ to právny poriadok ukladá. Napríklad ak je predmetom rozhodnutia nehnuteľná vec, treba doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka na príslušnú správu katastra, ktorá vyznačí vznik záložného práva záznamom aj na liste vlastníctva v časti C, kde sú ustanovené ťarchy, ktorými je daný majetok zaťažený, napríklad vecné bremená, predkupné práva, ale aj záložné právo. Osobitná právna úprava zápisov práv k nehnuteľnostiam je predmetom zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z. n. p., ktorý je všeobecným právnym predpisom. V prípade hnuteľných vecí je potrebné záložné právo evidovať v notárskom centrálnom registri záložných práv prostredníctvom notára, a to na základe § 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z. n. p., ktorý je osobitnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, je potrebné urobiť zápis o zriadení záložného práva do evidencie o motorovom vozidle, technickom preukaze na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Pritom platí, že podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku má správca dane právnu povinnosť oznámiť uvedeným registrom, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka právoplatnosť. Právnu povinnosť zaregistrovať zriadenie záložného práva v jednotlivých registroch ustanovuje aj § 151e zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., ktorý je rámcovou právnou úpravou.
______________________________
Podľa úpravy podmienok pre povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach vydaných Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky časť "Zabezpečenie dlžnej sumy", ktoré sú vydané na základe § 57 ods. 2 daňového poriadku, môže príslušný správca dane odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.
Záver
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka je výrazným zásahom do jeho práv a oprávnených záujmov, a preto ho možno v daňovom konaní zriadiť len rozhodnutím. Pritom záložné právo v daňovom konaní možno zriadiť aj na majetok daňového dlžníka, ktorý nadobudne v budúcnosti, teda ešte nepatrí daňovému subjektu. Taktiež možno zriadiť záložné právo v daňovom konaní správcom dane aj vtedy, keď je odôvodnená obava, že daňový subjekt si riadne a včas nesplní svoje daňové povinnosti, napríklad už v minulosti bol daňovým dlžníkom v konkrétnom prípade. Pri zriaďovaní záložného práva v daňovom konaní je potrebné rešpektovať princíp primeranosti, ktorý si vyžaduje, aby bol primeraný pomer hodnoty, ktorá je predmetom záložného práva, a daňového nedoplatku, pričom uvedené sa posudzuje individuálne. Rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka sa musí zaregistrovať v príslušnom registri. Zriadenie záložného práva správcom dane predstavuje závažný zásah do majetkovej integrity daňového dlžníka, ktorý nemôže v plnom rozsahu nakladať s majetkom, ktorý má vo vlastníckom práve, a preto je nevyhnutné, aby tento proces zriadenia záložného práva na majetok daňového dlžníka prebehol plne v súlade s
daňovým poriadkom v komplexnom rozsahu.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Účtovníctvo ROPO a obcí 10/2021
