Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Použitie daňovej výzvy obcou pri daňovej správe
Dátum: Rubrika: Hospodárenie
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Pri výkone správy daní a poplatkov vystupuje obec v právnom postavení správcu dane a vyplývajú jej z toho určité oprávnenia voči daňovému subjektu. Tak napríklad daňový subjekt má právnu povinnosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) a osobitnej právnej úpravy podať riadne a včas daňové priznanie.
Pokiaľ si ale túto svoju právnu povinnosť nesplní, tak v tom prípade mu správca dane zašle výzvu, ktorou ho vyzve na podanie daňového priznania. Pri nesplnení si akejkoľvek právnej povinnosti daňového subjektu mu preto správca dane zašle výzvu na jej splnenie.
Výzva správcu dane na podanie daňového priznania
Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku má obec právne postavenie správcu dane v prípade miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorých správu vykonáva. Osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, je zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku"), ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom jednotlivé miestne dane, ktorých správu obec vykonáva.
Tak napríklad takouto miestnou daňou, ktorej správu obec vykonáva, je podľa § 2 ods. 1 písm. a) daň z nehnuteľností. Jednotlivé špecifické parametre dane z nehnuteľností (diferencuje sa na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ktoré sú nevyhnutné pre podanie daňového priznania, sú predmetom § 99a tohto zákona, preto táto osobitná úprava sa musí zohľadňovať aj v rámci vyrubovacieho konania.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt nepodal obci riadne a včas daňové priznanie k dani z nehnuteľností v danom prípade. Preto obec zaslala daňovému subjektu výzvu na jeho podanie. Uvedenú výzvu obce daňový subjekt neakceptoval a nepodal daňové priznanie s tým, že § 15 daňového poriadku neustanovuje konkrétnu lehotu na jeho podanie. Konala obec a daňový subjekt v súlade s platným právom?
Výzva na podanie daňového priznania obcou sa uplatní vtedy, keď si daňový subjekt nesplní svoju podstatnú procesnú povinnosť podať daňové priznanie.
Právna úprava, ktorá sa týka problematiky podania daňového priznania, je koncentrovaná predovšetkým do § 15 daňového poriadku, ale taktiež aj do osobitnej právnej úpravy.
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať jednak subjekt, ktorému to vyplýva z osobitnej právnej úpravy, a taktiež každý subjekt, ktorý bol na podanie daňového konania vyzvaný správcom dane v konkrétnom prípade. Pritom daňový poriadok výslovne neustanovuje, akú formu má mať predmetná výzva správcu dane na podanie daňového priznania a taktiež ani jej obsahové náležitosti.
V § 15 ods. 2 daňový poriadok počíta s prípadom, že povinný daňový subjekt nepodá daňové priznanie riadne a včas, hoci tak mal urobiť. V takomto prípade je správca dane povinný daňový subjekt vyzvať na podanie daňového priznania. Lehota, v ktorej je potrebné podať daňové priznanie, je upravená osobitnou právnou úpravou.
V prípade dane z nehnuteľností podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Pokiaľ sa teda určitý subjekt stal daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, napríklad nadobudol vlastnícke právo k určitému pozemku, tak musí najneskôr do 31. januára podať správcovi dane, ktorým je príslušná obec alebo mesto, daňové priznanie k dani z nehnuteľností, pričom správca dane takéto daňové priznanie preverí a pokiaľ v ňom nebudú určité nezrovnalosti, tak na základe neho vydá platobný výmer, v ktorom určí výšku daňovej platby u daňového subjektu.
Pokiaľ teda povinný daňový subjekt, vlastník pozemku, nepodá daňové priznanie na príslušnú obec alebo mesto do 31. januára, tak podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku ho správca dane vyzve na podanie tohto daňového priznania.
Preto možno v kontexte uvedeného uviesť, že obec konala v súlade s platným právom a daňový subjekt mal podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností v lehote podľa osobitnej právnej úpravy.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt nepodal riadne a včas daňové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnej obci, a preto mu táto podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku zaslala výzvu na jeho podanie. V uvedenej výzve zároveň uviedla nepriaznivé následky, ktoré v prípade jej neuposlúchnutia daňovému subjektu hrozia. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
Nepriaznivým následkom nepodania daňového priznania v súlade s výzvou správcu dane je napríklad udelenie pokuty správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Upozornenie: v prípade tejto pokuty môže obec uložiť pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur. Uloženie pokuty obcou pri nepodaní daňového priznania je pritom obligatórne. Pritom nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane je správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku , ide teda o protiprávne konanie daňového subjektu.
Príklad č. 3:
Daňový subjekt nepodal riadne a včas daňové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnej obci, a to ani na jej výzvu. Preto obec pristúpila k začatiu konania o určovanie dane podľa pomôcok. Konala obec v súlade s platným právom?
V prípade, že daňový subjekt nepodal obci daňové priznanie k dani z nehnuteľností, a to ani na základe jej výzvy, tak obec uplatní procesný postup podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého začne príslušný správca dane konanie o určení dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým daňovým konaním, a výška základu dane a daňovej platby sa tu určí približne podľa pomôcok, ktoré správca dane v tomto konaní nadobudne.
Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Uvedený výpočet pomôcok využiteľných obcou v konaní je len demonštratívny, teda obec môže využiť aj iné pomôcky, napríklad audiovizuálne záznamy, a to za účelom preukázania skutočností potrebných pre správne určenie základu dane a daňovej platby. Preto obec v prípade nepodania daňového priznania ani na výzvu obce nemôže ostať nečinná a vyčkávať, ale musí sama obligatórne začať konanie o určenie dane podľa pomôcok.
V kontexte uvedeného možno konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom.
Príklad č. 4:
Daňový subjekt nepodal riadne a včas daňové priznanie k dani z nehnuteľností, a preto ho podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku obec, ktorá je príslušným správcom dane, vyzvala na jeho podanie. Pretože daňový subjekt uvedenej výzve nevyhovel, začala obec konanie o určenie dane podľa pomôcok. Uvedené konanie sa začalo a následne daňový subjekt podal daňové priznanie, ktoré však obec nebrala do úvahy ako pomôcku. Tento postup obce namietal daňový subjekt, nakoľko ho považoval za rozporný s platným právom. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku musí obec obligatórne začať konanie o určenie dane podľa pomôcok. Rovnako však platí, že ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Ide teda o fakultatívne právo obce využiť oneskorene podané daňové priznanie ako pomôcku.
V kontexte uvedeného možno konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom.
Príklad č. 5:
U daňového subjektu bolo ukončené obcou konanie o určenie dane podľa pomôcok. Uvedený daňový subjekt následne zaslal obci daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. Príslušná obec argumentovala, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, nemožno podať, nakoľko už za toto obdobie obec príslušnú daň určila podľa pomôcok. Je uvedený názor príslušnej obce právne správny?
______________________________
Upozornenie:
Pravidlo, že daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, neplatí, ak je správcom dane obec.
______________________________
Preto možno konštatovať, že názor obce je v tomto prípade nesprávny.
Výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku
Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadkuhlavným predpokladom pre vyhotovenie a uplatnenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku (ďalej len "výzva") je nezaplatenie dane alebo neodvedenie vybranej dane alebo zrazenej dane v lehote, ktorá je ustanovená daňovým poriadkom, osobitnou právnou úpravou alebo rozhodnutím správcu dane zo strany daňového subjektu. Osobitnú právnu úpravu je pritom potrebné rozlišovať podľa druhu dane, ktorá sa posudzuje v konkrétnom prípade.
Príklad č. 6:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zaslala daňovému subjektu oznámenie o výške daňovej platby. Taktiež v oznámení uviedla aj termín úhrady dane pre daňový subjekt. Konala obec v tomto prípade v súlade s platným právom?
Pokiaľ určuje obec výšku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a lehotu pre jej zaplatenie, môže ísť len o právnu formu rozhodnutia, ktoré sa v daňovom konaní označuje ako platobný výmer. Tento musí vo všeobecnosti obsahovať náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ktoré sú tu určené kogentnou právnou úpravou a taxatívnym výpočtom.
V kontexte uvedeného možno konštatovať, že obec nekonala v súlade s platným právom.
Príklad č. 7:
Správca dane, ktorým je obec, nezaslal daňovému subjektu výzvu na úhradu dane z nehnuteľností, ktorú mu vyrubil platobným výmerom. Daňovému subjektu uložil pokutu a začal daňové exekučné konanie v tomto prípade. Preto daňový subjekt namietal, že obec tak mala podľa právnej úpravy urobiť a daň by bol uhradil. Konala obec v súlade s platným právom?
Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku je potrebné pod "daňovým nedoplatkom" rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom, ako už bolo uvedené, vznik daňového nedoplatku sa posudzuje vždy individuálne.
______________________________
Upozornenie:
Pokiaľ dôjde ku vzniku daňového nedoplatku, vyhotovenie výzvy na jeho úhradu je fakultatívnym oprávnením správcu dane, čo v § 80 ods. 1 daňový poriadok vyjadruje slovom "môže", teda v prípade vzniku daňového nedoplatku je na rozhodnutí správcu dane, či vydá výzvu na jeho úhradu alebo začne daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o jeho začatí, čím sa tento proces spúšťa. Preto sa daňový dlžník nemôže spoliehať na to, že v prípade neuhradenia splatnej dane mu príslušný správca dane doručí výzvu na úhradu daňového nedoplatku v konkrétnom prípade.
______________________________
Správca dane môže využiť už spomínané daňové exekučné konanie, ktoré je podstatným nepriaznivým následkom neuhradenia dane z nehnuteľností, pričom pokiaľ je správcom dane obec, tak v tom prípade je možné podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku využiť vymáhanie daňového nedoplatku cestou súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.
Taktiež je možné využiť pokutu za neuposlúchnutie výzvy správcu dane, teda za nezaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote určenej správcom dane vo výzve.
V kontexte uvedeného možno konštatovať, že obec konala v súlade s platným právom.
Obsah výzvy na úhradu daňového nedoplatku
Obsahové náležitosti výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku vyplývajú z daňového poriadku, pričom tam musí byť uvedená náhradná lehota na úhradu daňového nedoplatku, ktorá podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ide teda o určenie minimálneho trvania tejto lehoty, pričom daňový poriadok neustanovil maximálnu hranicu pre túto lehotu.
Taktiež daňový poriadok výslovne ustanovuje, že správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Pritom daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu nekonkretizuje následky neodvedenia daňového nedoplatku v náhradnej lehote určenej vo výzve.
Vo výzve správcu dane na úhradu daňového nedoplatku by mal byť presne uvedený daňový nedoplatok, teda na akej dani vznikol a kedy mal byť splatný, prípadne pokiaľ už došlo k určitým procesným úkonom, napríklad k podaniu daňového priznania k dani podľa § 15 daňového poriadku alebo osobitnej právnej úpravy, je vhodné tam uviesť aj tieto fakty v celom rozsahu.
Daňový poriadok neustanovuje možnosť vyhotovenia opakovanej výzvy na úhradu daňového nedoplatku, pokiaľ sa správca dane rozhodne takýto postup uplatniť, tak v tom prípade ide o možný postup.
Príklad č. 8:
Správca dane, ktorým je obec, zaslal daňovému subjektu výzvu na úhradu daňového nedoplatku "obyčajnou doručenkou", pričom ju prevzala manželka daňového subjektu. V tomto prípade teda nešlo o doručenie výlučne daňovému subjektu. Konala obec v súlade s platným právom?
Pre právnu relevanciu výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku je podstatné dodržať popri obsahových aj formálne aspekty. Ide predovšetkým o riadne doručenie uvedenej výzvy. Preto je potrebné vyriešiť otázku, či má byť takáto výzva doručená výlučne danému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk alebo postačuje aj "obyčajné" doručenie inému subjektu, napríklad aj jeho blízkemu rodinnému príslušníkovi.
Vzhľadom na to, že v § 80 daňový poriadok neustanovuje špecifickú právnu úpravu, ktorá sa týka doručovania takejto výzvy daňovému dlžníkovi, tak platí všeobecná právna úprava doručovania v daňovom konaní, ktorá je predmetom daňového poriadku.
Vzhľadom na to, že doručenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku je podstatným procesným úkonom, s ktorým sú pre adresáta spojené podstatné právne následky, tak je potrebné v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku konštatovať, že výzva na úhradu daňového nedoplatku by mala byť doručená dotyčnému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, nakoľko ide o písomnosť, ktorej deň doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, napríklad s jej vymáhaním.
Podanie námietky proti výzve daňovým subjektom
Pokiaľ daňový dlžník nesúhlasí s obsahom výzvy, tak môže proti nej podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku podať námietku, ktorá má odkladný účinok. Pri posudzovaní právnej úpravy námietky je potrebné zohľadniť jednak všeobecnú právnu úpravu námietky v daňovom konaní, ktorá je uvedená v § 71 daňového poriadku, a špecifickú právnu úpravu podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku.
______________________________
Príklad a upozornenie:
Podľa všeobecnej právnej úpravy § 71 daňového poriadku podanie námietky v daňovom konaní nemá odkladný účinok, pokiaľ však ide o námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku, táto má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok.
______________________________
Taktiež platí špecifická právna úprava, podľa ktorej námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku možno podať v lehote 15 dní od doručenia výzvy. O podanej námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a o námietke proti výzve sa rozhoduje zásadne rozhodnutím.
Vzhľadom na to, že § 71 a § 80 daňového poriadku neustanovujú špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia správcu dane o námietke proti výzve na úhradu daňového nedoplatku, platí, že uvedené rozhodnutie musí obsahovať náležitosti podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, predovšetkým vo výrokovej časti je potrebné uviesť, o akej námietke sa rozhodovalo, výšku daňového nedoplatku a právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, prípadne o nákladoch daňového konania podľa § 12 daňového poriadku, pokiaľ vznikli.
Príklad č. 9:
Správca dane, ktorým je obec, rozhodol o námietke daňového dlžníka proti výzve na úhradu daňového nedoplatku tak, že jej vyhovel. V rozhodnutí ale obec neuviedla odôvodnenie. Konala obec v súlade s platným právom a sú prípustné proti jej rozhodnutiu o námietke opravné prostriedky daňového dlžníka podľa právnej úpravy?
Pokiaľ správca dane vyhovel rozhodnutím námietke daňového dlžníka, tak takéto rozhodnutie nemusí podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie. Pokiaľ však správca dane námietke daňového dlžníka nevyhovel, rozhodnutie správcu dane o námietke musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 71 daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke v daňovom konaní nemožno použiť opravné prostriedky, o tejto skutočnosti však musí byť dotyčný daňový dlžník riadne upovedomený.
Obec konala v súlade s platným právom a proti rozhodnutiu obce o námietke daňového subjektu proti výzve na úhradu daňového nedoplatku nemožno podať opravné prostriedky.
Právne dôvody, pre ktoré daňový dlžník podáva proti výzve na úhradu daňového nedoplatku námietku, daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje, a preto môže ísť napríklad o to, že daňový nedoplatok už medzičasom zanikol tým, že bol uhradený, alebo v námietke daňový dlžník preukáže, že mu bol určený v nesprávnej výške alebo úplne neoprávnene, k námietke by však mal priložiť aj jednotlivé dôkazné prostriedky.
Taktiež platí, že námietka je podaním v daňovom konaní, a preto sa na ňu vzťahuje ustanovenie daňového poriadku o všeobecných náležitostiach podania, teda musí obsahovať:
-
kto ju podáva, teda presné označenie daňového dlžníka,
-
v akej veci, teda presné označenie výzvy, proti ktorej námietka smeruje, a označenie správcu dane, ktorý výzvu na úhradu daňového nedoplatku vyhotovil,
-
čo sa námietkou navrhuje; v tomto prípade je potrebné uviesť, že daňový dlžník navrhuje správcovi dane zrušenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku,
-
dôvody podania námietky; v tejto časti podanej námietky je potrebné presne uviesť skutkové a právne dôvody pre ktoré daňový dlžník námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku podáva. Pokiaľ sa tvrdia určité právne skutočnosti, je vhodné ich aj náležite preukázať daňovým dlžníkom dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ daňový dlžník argumentuje, že daňový nedoplatok už uhradil, je vhodné predložiť listiny, napríklad výpis z účtu daňového dlžníka, ktorým preukazuje opodstatnenosť svojich tvrdení.
Pokiaľ má podaná námietka nedostatky v tom, že neobsahuje niektorú z uvedených všeobecných obsahových náležitostí, pre ktoré nemôže byť spôsobilá na prerokovanie, napríklad v nej daňový dlžník neuviedol skutkové alebo právne dôvody jej podania, tak správca dane vyzve daňového dlžníka, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil v danom prípade. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením a určí mu na to primeranú lehotu.
Pokiaľ daňový dlžník nedostatky v námietke v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takáto námietka za podanú bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový dlžník výzve príslušného správcu dane na úpravu námietky nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto námietka za nepodanú a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
Pokiaľ námietka obsahuje všetky uvedené obsahové náležitosti požadované
daňovým poriadkom, tak má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok. Preto okamihom podania takejto námietky až do rozhodnutia o nej príslušným správcom dane by sa mal správca dane zdržať jednotlivých úkonov, ktoré vedú k vymáhaniu daňového nedoplatku v danom prípade.
______________________________
Upozornenie:
Podľa § 80 ods. 2 daňového poriadku platí, že výzva na zaplatenie daňového nedoplatku sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa daňového poriadku vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
______________________________
Záver
Výzva obce predstavuje významný právny úkon, ktorým obec vyzýva daňový subjekt alebo daňového dlžníka na spoluprácu. Významnými výzvami správcu dane v daňovom konaní sú výzva na podanie daňového priznania alebo výzva na úhradu daňového nedoplatku, ktorá má za cieľ upovedomiť daňového dlžníka o potrebe daňovej platby. Pritom ale vo výzvach uvedie správca dane aj lehotu na vykonanie úkonu a taktiež poučí daňový subjekt alebo daňového dlžníka o nepriaznivých následkoch neuposlúchnutia výzvy. V prípade výzvy na podanie daňového priznania ju správca dane musí daňovému subjektu doručiť, ale výzvu na úhradu daňového nedoplatku môže obec doručiť daňovému dlžníkovi fakultatívne. Výzvou ale môže obec vyzvať daňový subjekt, aby vykonal aj iný úkon v komplexnom rozsahu.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Účtovníctvo ROPO a obcí 9/2021
