Započítanie pohľadávok

Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov aj bez súhlasu, prípadne aj proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom.

Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam aj pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom, vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to:

• započítanie jednostranným právnym úkonom,
• započítanie dohodou.

Stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex tunc, t. j. ku dňu stretnutia pohľadávok. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je podľa doterajšej konštantnej judikatúry rozhodná doba stretnutia pohľadávok, a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu.

Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to:

1. Vzájomnosť pohľadávok – o vzájomné (recipročné) pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom súčasne veriteľom aj dlžníkom. Medzi inými osobami je započítanie prípustné len výnimočne. Podľa ustanovenia § 548 Občianskeho zákonníka môže ručiteľ proti veriteľovi uplatniť započítacou námietkou aj pohľadávky dlžníka. Podľa ustanovenia § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje, na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpené pohľadávky. Podľa ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka ten, kto prevzal dlh, môže uplatniť námietky, ktoré má voči veri