Zákon vyšiel v Zbierke zákonov SR dňa 1. 3. 2011 ako zákon č. 48/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 48/2011 Z. z.“); účinnosť nadobudol 1. apríla 2011 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie (tieto nadobudli účinnosť 6. júna 2011).

Prijatiu zákona č. 48/2011 Z. z. predchádzalo stanovisko Európskej komisie, ktorým vyzvala Slovenskú republiku na transponovanie, resp. prenesenie Článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení sa dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami do slovenského právneho poriadku.

Právne predpisy platné na území SR podľa Európskej komisie nezaručujú zamestnankyni, resp. zamestnancovi právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné pracovné miesto po materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke a taktiež im nezaručujú mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo počas svojej neprítomnosti v práci.

! Zákon č. 48/2011 Z. z. má teda za cieľ zosúladiť právny stav platný na území Slovenskej republiky v otázkach uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania s európskym právnym stavom a presnejšie vyjadriť vzťah medzi Zákonníkom práce a zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p.

Zákon č. 48/2011 Z. z. zaviedol rôzne zmeny v Zákonníku práce, medzi ktoré možno napríklad zaradiť:

• vymedzenie vzťahu medzi Zákonníkom práce a antidiskriminačným zákonom,
• rozšírenie dôvodov, kedy je diskriminácia zakázaná,
• zosúladenie Zákonníka práce s predpismi Európskej únie ohľadne šírky ochrany žien počas materstva,
• spresnenie dňa, kedy končí rodičovská dovolenka,
• úpravu povinnosti pre ženu a muža, ktorí nastupujú na materskú a rodičovskú dovolenku, písomne oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný deň jej nástupu, jej skončenia, aj prípady zmeny,
• úpravu práva na nadnárodné informovanie a na prerokovanie.

Novela sa dotkla viacerých ustanovení Zákonníka práce, hlavne Čl. 1, Čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce, § 13 ods. 2, § 157, § 166, § 241 až § 250a.

Tento článok pojednáva predovšetkým o zmenách, ktoré sa týkajú:

• zásady rovnakého zaobchádzania,
• vzťahu medzi Zákonníkom práce a antidiskriminačným zákonom,
• úpravy, ktorá sa týka návratu ženy po materskej dovolenke a návratu muža po rodičovskej dovolenke.

Článok 1 Základných zásad Zákonníka práce

Antidiskriminačný zákon bol v roku 2004 prijatý za účelom prijatia právnej úpravy vo veci uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania. Dodržiavanie tejto zásady spočíva v zákaze diskriminácie z rôznych dôvodov (napr. z dôvodu pohlavia, farby pleti atď.). Zákaz diskriminácie upravuje aj Zákonník práce, a to v Článku 1 a Článku 6 Základných zásad.

Vymedzenie vzťahu medzi Zákonníkom práce a antidiskriminačným zákonom upresňuje novelizovaný Článok 1, nakoľko podľa Európskej komisie doterajšie znenie tohto článku Zákonníka práce nebolo v súlade s právom Európskej únie, ako ani s antidiskriminačným zákonom.

Podľa Európskej komisie rozdielne zaobchádzanie je prípustné len v prípade, ak dôvod, prečo sa má rozdielne zaobchádzať s fyzickou osobou vyplýva z:

• povahy činnosti, ktorá sa má vykonávať alebo
• okolností, za ktorých sa má takáto činnosť vykonávať.

Uvedený dôvod musí (podľa dôvodovej správy k zákonu č. 48/2011 Z. z.) „tvoriť skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na takéto zamestnanie a cieľ, ktorý sa sleduje musí byť legitímny a požiadavka musí byť primeraná.“

Podľa dôvodovej správy bol práve z týchto dôvodov v Čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce doplnený odkaz na antidiskriminačný zákon, ktorý upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania a výnimku z aplikácie tejto zásady, čiže prípustné r