V ostatnom čase sa v praxi vyskytuje problém pri posudzovaní času zamestnanca, ktorý strávi na pracovnej ceste (uvedený problém nadväzne súvisí aj s posudzovaním ďalších pracovnoprávnych nárokov zamestnanca). Ide predovšetkým o čas strávený na pracovnej ceste, ktorej začiatok zamestnávateľ z rôznych dôvodov (napr. kvôli výrazne lacnejším letenkám, kvôli plneniu úloh a pod.) určí aj počas soboty, nedele, prípadne štátneho sviatku. Tak isto ide o čas strávený na pracovnej ceste, pri ktorej sú podmienky určené tak, že zamestnanec nastupuje na pracovnú cestu pred začiatkom pracovného času a vracia sa z pracovnej cesty po skončení pracovného času, resp. doba trvania pracovnej cesty je dlhšia, napr. aj cez víkendy, počas sviatku a pod. Zamestnanci si za tento čas automaticky nárokujú náhradné voľno.
V tejto súvislosti je potrebné čas strávený na pracovnej ceste posudzovať v širších súvislostiach, napr. vo väzbe na posúdenie práce nadčas, práce vo sviatok, práce v sobotu alebo v nedeľu a pod. Z tohto dôvodu sa tento čas musí posudzovať vo väzbe na rôzne skupiny zamestnancov (štátny zamestnanec, zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme, zamestnanec v podnikateľskej sfére) nielen podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), ale aj podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.), zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.(ďalej len „zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme“).
Pracovná cesta na účely zákona o cestovných náhradách je definovaná v ustanovení § 2 ods. 1 uvedeného zákona. Pracovná cesta je vymedzená z dvoch hľadísk, a to z časového a vecného hľadiska, pričom každé hľadisko je podstatné.
Z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu zamestnanca na cestu do ukončenia tejto pracovnej cesty, vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a ukončením.
Z vecného hľadiska sa pracovnou cestou rozumie skutočnosť, že zamestnanec vykonáva prácu na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko.
Do času trvania pracovnej cesty sa teda započítava čas od miesta nástupu na pracovnú cestu do miesta výkonu práce na pracovnej ceste, čas výkonu práce a čas do príchodu do miesta ukončenia pracovnej cesty. Podľa § 3 zákona o cestovných náhradách podmienky pracovnej cesty, teda aj čas a miesto nástupu na pracovnú cestu a čas a miesto ukončenia pracovnej cesty, určuje zamestnávateľ vzhľadom na charakter úloh, ktoré má zamestnanec na pracovnej ceste splniť. Čas nástupu na pracovnú cestu nemusí byť totožný so za