Právna úprava zriadenia záložného práva je predmetom § 81 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorú je však potrebné vykladať v kontexte právnej úpravy priebehu daňového konania.
Príklad č. 1:
Správca dane z nehnuteľností - obec vydala oznámenie o vzniku záložného práva na majetok daňového dlžníka v dôsledku vzniku daňového nedoplatku na dani z nehnuteľností vo výške 1 000 eur. Je uvedený postup obce v súlade s platným právom?
V súlade s § 81 daňového poriadku možno zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka výlučne rozhodnutím správcu dane, ktoré musí mať predpísané obsahové a formálne náležitosti. V tomto prípade vyhotovil správca dane len oznámenie o vzniku záložného práva, ktoré nemá všetky náležitosti a nemožno ho označiť za rozhodnutie v daňovom konaní. Preto možno konštatovať, že postup obce v tomto prípade nebol v súlade s platným právom.
Takisto treba konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívny právny úkon, teda správca dane "môže", ale "nemusí" zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok.
Príklad č. 2:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, má vedomosť o tom, že daňový dlžník nadobudne majetok - rodinný dom v blízkej budúcnosti v dedičskom konaní. Uvedený údaj potvrdil správcovi dane aj príslušný notár, ktorý prejednáva a zabezpečuje vykonanie dedičstva. Môže v takomto prípade obec, ktorá je správcom dane, zriadiť rozhodnutím záložné právo na takýto majetok daňového dlžníka, ktorý nadobudne v budúcnosti?
Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, keď predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto v tomto prípade obec môže vydať rozhodnutie o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka, a to aj napriek tomu, že daňový dlžník ešte nemá rozhodnutím súdu v dedičskom konaní potvrdené vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý má byť zálohom v daňovom konaní.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Daňový poriadok v § 81 ods. 1 prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu výslovne ustanovuje, ku ktorým veciam nemožno zriadiť záložné právo rozhodnutím správcu dane, pričom ho nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Preto je právnou povinnosťou správcu dane ešte pred vydaním rozhodnutia o autoritatívnom zriadení záložného práva preveriť si, či daňový dlžník nie je osobou ťažko zdravotne postihnutou, prípadne, či nejde o vec, ktorá je vylúčená z možnosti zriadenia záložného práva správcom dane v daňovom konaní.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Príklad č. 3:
Obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, zriadila záložného právo na pohľadávku daňového dlžníka, ktorú má tento voči svojmu poddlžníkovi. Uvedenému poddlžníkovi však vznik záložného práva obec neoznámila a tento v dôsledku toho nemal o jeho vzniku vedomosť. Preto dlžnú sumu neuhradil správcovi dane, ale daňovému dlžníkovi. Obec si však uvedenú sumu daňového nedoplatku od poddlžníka vymáhala. Konala obec v tomto prípade v súlade s platným právom?
Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnuti
