Základné pravidlá správneho konania uplatňované obcou

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku platí, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Uvedená zásada požaduje bezvýhradné rešpektovanie právnych predpisov, t.j. ústavných zákonov, zákonov a tiež vykonávacej právnej úpravy.

Pod vykonávaciu právnu úpravu je potrebné zaradiť nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy vydané ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Správne orgány musia tiež rešpektovať všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest, ktoré sú v platnosti. Takisto musia napríklad rešpektovať všeobecne záväzné vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré majú právnu silu zákona, a to obligatórne.

Popri uvedenom musia správne orgány počas správneho konania rešpektovať všetky právne úkony, ktoré boli vydané v súlade s právnym poriadkom. Ide napríklad o zmluvy, právne úkony v podobe vyhlásení, stanovísk iných inštitúcií a pod. Možno preto uviesť, že v § 3 ods. 1 správneho poriadku je vyjadrená nielen zásada zákonnosti, ale aj zásada celkovej právnej súladnosti správneho konania.

V súvislosti so situáciou uvedenou v príklade č. 1 platí § 35 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Správny orgán tak musí urobiť obligatórne pred každou svedeckou výpoveďou. Keďže sa tak v tomto prípade nestalo, správny orgán konal v rozpore s právnym poriadkom a uvedená svedecká výpoveď je právne spochybniteľná, a to podstatnou mierou. Uvedené vyplýva aj z § 35 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Výpočet blízkych osôb sa riadi zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"), ktorý je rámcovou právnou úpravou.

Podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka totiž platí, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Možnosť odoprieť výpoveď sa preto vzťahuje aj na družku svedka. Rozsah pojmu "blízka osoba" sa musí v správnom konaní zvažovať vždy individuálne, podľa danej situácie. Uvedený názor účastníka správneho konania je správny, pričom správny orgán v tomto prípade porušil zásadu právnej súladnosti konania správneho orgánu.

Spoločný obecný úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu. Ide o podstatné právne konštatovanie, keďže sa týka možností činnosti spoločného obecného úradu v kontexte výkonu úloh delegovanej štátnej správy. Spoločný obecný úrad nemôže vydávať rozhodnutia v rámci konaní decentralizovaného výkonu štátnej správy, môže len pripravovať písomné podklady, p