Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Základné pravidlá správneho konania uplatňované obcou

Dátum: Rubrika: Z právnej praxe

Príspevok sa zaoberá jednotlivými základnými pravidlami, resp. zásadami správneho konania, ktoré sú obce a mestá ako správne orgány povinné rešpektovať a uplatňovať v priebehu správneho konania, pričom uvádza tiež súvisiace príklady z praxe.

V priebehu správneho konania obligatórne platia určité základné pravidlá, ktorými sa toto konanie riadi. Uvedené základné pravidlá (zásady) správneho konania sú predmetom § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Ide pritom o podstatné právne idey, ktoré sa vzťahujú na celý priebeh správneho konania a musia byť správnym orgánom, ale aj účastníkmi správneho konania riadne dodržiavané. Podstatná je napríklad zásada spolupráce správneho orgánu a účastníkov správneho konania, ktorí sú jeho súčasťou.
Zásada právnej súladnosti správneho konania
Príklad č. 1
V správnom konaní bol správnym orgánom nadobudnutý dôkaz, konkrétne išlo o svedeckú výpoveď, pred ktorou však svedok, ktorý bol účastníkom správneho konania, nebol poučený o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď. Keďže nebol o tejto možnosti poučený, vystavil tým nebezpečenstvu trestného stíhania svoju družku, a preto s postupom správneho orgánu nesúhlasil. Je uvedený názor svedka správny a konal správny orgán v tomto prípade v súlade s platným právom?
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku platí, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Uvedená zásada požaduje bezvýhradné rešpektovanie právnych predpisov, t.j. ústavných zákonov, zákonov a tiež vykonávacej právnej úpravy.
Pod vykonávaciu právnu úpravu je potrebné zaradiť nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy vydané ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Správne orgány musia tiež rešpektovať všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest, ktoré sú v platnosti. Takisto musia napríklad rešpektovať všeobecne záväzné vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré majú právnu silu zákona, a to obligatórne.
Popri uvedenom musia správne orgány počas správneho konania rešpektovať všetky právne úkony, ktoré boli vydané v súlade s právnym poriadkom. Ide napríklad o zmluvy, právne úkony v podobe vyhlásení, stanovísk iných inštitúcií a pod. Možno preto uviesť, že v § 3 ods. 1 správneho poriadku je vyjadrená nielen zásada zákonnosti, ale aj zásada celkovej právnej súladnosti správneho konania.
V súvislosti so situáciou uvedenou v príklade č. 1 platí § 35 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Správny orgán tak musí urobiť obligatórne pred každou svedeckou výpoveďou. Keďže sa tak v tomto prípade nestalo, správny orgán konal v rozpore s právnym poriadkom a uvedená svedecká výpoveď je právne spochybniteľná, a to podstatnou mierou. Uvedené vyplýva aj z § 35 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Výpočet blízkych osôb sa riadi zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"), ktorý je rámcovou právnou úpravou.
Podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka totiž platí, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Možnosť odoprieť výpoveď sa preto vzťahuje aj na družku svedka. Rozsah pojmu "blízka osoba" sa musí v správnom konaní zvažovať vždy individuálne, podľa danej situácie. Uvedený názor účastníka správneho konania je správny, pričom správny orgán v tomto prípade porušil zásadu právnej súladnosti konania správneho orgánu.
Príklad č. 2
V prípade decentralizovanej štátnej správy vykonával jednotlivé úkony v správnom konaní voči účastníkovi správneho konania spoločný obecný úrad. S uvedeným postupom však nesúhlasil účastník správneho konania, pretože podľa jeho názoru spoločný obecný úrad nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže ani konať v správnom konaní. Je tento názor účastníka správneho konania správny?
Spoločný obecný úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu. Ide o podstatné právne konštatovanie, keďže sa týka možností činnosti spoločného obecného úradu v kontexte výkonu úloh delegovanej štátnej správy. Spoločný obecný úrad nemôže vydávať rozhodnutia v rámci konaní decentralizovaného výkonu štátnej správy, môže len pripravovať písomné podklady, p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.