Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Budúci predaj pozemkov vo vlastníctve obce za pevnú cenu a nedovolená štátna pomoc
Dátum: Rubrika: Hospodárenie
V príspevku sa zameriame na predaj pozemku obce, ak cena pozemku ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy nezodpovedá jeho skutočnej trhovej hodnote z dôvodu jeho zhodnotenia, a na nedovolenú štátnu pomoc.
Pri predaji nehnuteľností mestami a obcami (ďalej len "obec") sa ešte pred uzavretím vlastnej realizačnej kúpnej zmluvy uzatvára zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa stanovia určité predpoklady, resp. podmienky, ktoré musia byť splnené. Typickým prípadom je predaj pozemku investorovi obcou pre budúci stavebný zámer, pričom v týchto transakciách je cena ku dňu uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stanovená ako pevná, nezohľadňujúca budúci nárast ceny v dôsledku projektovej prípravy zo strany investora.
Pri uzatváraní zmlúv o budúcich prevodoch majetkových hodnôt s investormi sú úhrady za majetok stanovené v trhovej výške ku dňu uzavretia zmluvy. Výsledná kúpna cena však nezahŕňa budúcu dobu, počas ktorej sa dá očakávať skôr zvýšenie trhovej kúpnej ceny, a môže nastať otázka, či danou transakciou nedochádza k poskytnutiu štátnej pomoci.
______________________________
Ak medzi uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve a vlastnou realizačnou zmluvou príde k zhodnoteniu pozemkov, ktoré sú však v tom čase ešte vo vlastníctve obce (napr. z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia), ku dňu uzatvorenia vlastnej realizačnej kúpnej zmluvy investor reálne môže nadobudnúť pozemky za cenu, ktorá nemusí zodpovedať ich obvyklej cene, resp. skutočnej trhovej hodnote ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, a preto je potrebné uzatvorenú transakciu posúdiť okrem iného aj z hľadiska tzv. nedovolenej štátnej pomoci.
______________________________
Nedovolená štátna pomoc
Štátna pomoc je jedným z nástrojov potenciálne narúšajúcich hospodársku súťaž, a preto je regulovaná. Samotný pojem štátna pomoc je definovaný v čl. 107 ods. 1 zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") takto:
"Podpory poskytované v akejkoľvek forme štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narúšajú alebo môžu narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité podniky alebo odvetvia výroby, sú, pokiaľ ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak neustanovuje Zmluva inak."
Vzhľadom na absenciu definície tohto pojmu v slovenskej právnej úprave je potrebné vychádzať z definície v ZFEÚ.
Štátna pomoc je teda definovaná ako opatrenie v akejkoľvek forme (napr. uzavretie zmluvy), v dôsledku ktorého dochádza k selektívnemu a zvýhodňujúcemu poskytovaniu verejných zdrojov, pričom platí, že poskytovanie štátnej pomoci nie je zlučiteľné s vnútorným trhom, a preto je neprípustné.
Zmluvy
1)
môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch je poskytnutie určitého opatrenia prípustné, a to buď preto, že vôbec nie je štátnou pomocou (chýbajú znaky štátnej pomoci alebo ide o konanie subjektu v trhovom hospodárstve, alebo ide o tzv. pomoc
de minimis
), alebo preto, že takéto opatrenie je síce štátnou pomocou, ale je zlučiteľné s vnútorným trhom (napr. blokové výnimky alebo služby vo všeobecnom hospodárskom záujme).Opatrenie môže byť štátnou pomocou len v prípade, ak súčasne naplní nasledujúce podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ:
-
zvýhodňuje určitý podnik alebo odvetvie,
-
je poskytované verejnými inštitúciami alebo z verejných rozpočtov,
-
môže narušiť alebo narúša súťaž na vnútornom trhu a
-
ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi Európskej únie.
Nie každé opatrenie poskytnuté verejnými subjektmi alebo z verejných zdrojov je nutne štátnou pomocou. Stačí, aby nebol naplnený hoci len jediný znak štátnej pomoci, a o štátnu pomoc nepôjde (napríklad príjemcom pomoci nebude podnik, opatrenie bude lokálne a neovplyvní obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, opatrenie nebude pričítateľné verejnej inštitúcii a pod.). V takom prípade bude možné opatrenie poskytnúť bez toho, aby ho bolo nutné notifikovať Komisii. O štátnu pomoc nejde v princípe ďalej ani vtedy, ak verejný subjekt vystupuje ako bežný trhový subjekt (tzv. kritérium subjektu v trhovom hospodárstve).
Kritérium subjektu v trhovom hospodárstve
Špecifickým prípadom, kedy nejde o štátnu pomoc, je situácia, keď subjekt (investor) z poskytnutého opat
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 10/2023
