Konania vo volebných veciach (2. časť)

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 20. 9. 2022 Rubrika: Správne právo Zo seriálu: Konania vo volebných veciach

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Článok sa v druhej časti zaoberá konaním vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, najmä účastníkmi konania, lehotou na podanie žaloby, náležitosťami žaloby, postupom pri príprave pojednávania a tiež rozhodovaním o žalobe. Príspevok poukazuje aj na príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR vo vzťahu k niektorým často sa vyskytujúcim porušeniam volebného práva.

Právna úprava volebného práva je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o podmienkach výkonu volebného práva").

S účinnosťou od 1. januára 2021 prešla pôsobnosť rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy z Ústavného súdu SR na Najvyšší správny súd SR, čo vyplýva z čl. 142 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR"). Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je upravené v ustanoveniach § 321a až § 312k zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len "Správny súdny poriadok").

Účastníci konania, lehota na podanie žaloby a náležitosti žaloby

Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je:

kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 10 % platných hlasov (tento žalobca môže napadnúť voľby len vo volebnom obvode, v ktorom kandidoval),

politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá podala platnú kandidátnu listinu podľa osobitného predpisu, alebo

10 % oprávnených voličov príslušného volebného obvodu.

Žalovaným v tomto konaní je:

politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený nezávislý kandidát, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách, ak sa konanie týka volieb starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v z. n. p. konanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je

oslobodené od súdneho poplatku.

Podľa § 312e Správneho súdneho poriadku žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní odo dňa vyhlásenia výsledku volieb. V žalobe sa musí uviesť:

ktorému správnemu súdu je určená, kto žalobu podáva, akej veci sa týka, čo sa žalobou sleduje, podpis a označenie druhu žaloby,

vyjadrenie žalobcu o tom, či napáda voľby ako celok alebo len v určitom volebnom obvode,

údaje a dôkazy o jeho žalobnej legitimácii (to neplatí pre generálneho prokurátora),

vyjadrenie, či žalobca napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré boli podľa neho porušené,

dôvody, pre ktoré žalobca napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov,

žalobný návrh.

Príprava pojednávania a rozhodovanie o žalobe

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Okrem žalobcu a žalovaného možno ostatným účastníkom doručovať aj do rúk splnomocnenca, ktorý bol označený pri podaní kandidátnej listiny. Ak správny súd žalobu neodmietol alebo nezastavil konanie, bezodkladne

nariadi pojednávanie

tak, aby mohol rozhodnúť v zákonnej lehote. Spolu s predvolaním doručí žalobu ostatným účastníkom a vyzve ich na vyjadrenie k nej.

Podľa § 312h ods. 3 - 6 Správneho súdneho poriadku platí:

(3) Na účely prípravy pojednávania si správny súd vyžiada všetky volebné dokumenty, ak je to potrebné, predvolá svedkov a zadováži potrebné vysvetlenia a správy.

(4) Ak je na rozhodnutie o žalobe potrebné oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou, môže ju na účely prípravy pojednávania otvoriť a jej správnosť skontrolovať člen senátu poverený senátom. Účastníkom konania sa umožní, aby boli prítomní pri jej otvorení.

(5) O otvorení zapečatenej volebnej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíše poverený člen senátu a ďalšie prítomné osoby. Po vykonaní potrebných úkonov správny súd volebnú dokumentáciu zapečatí.

(6) Senát môže člena senátu poveriť, aby na účely prípravy pojednávania vypočul svedkov, najmä predsedu alebo ďalších členov príslušnej volebnej komisie. Ak je to potrebné na lepšie objasnenie veci, možno svedkom umožniť, aby boli prítomní pri otvorení a kontrole správnosti volebnej dokumentácie.

Ustanovenie § 312i Správneho súdneho poriadku stanovuje, že správny súd rozhodne o žalobe

do 30 dní odo dňa doručenia žaloby

a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žaloby.

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju. Ak súd na základe preskúmania zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom vyhlási predmetné voľby za neplatné, zruší napadnutý výsledok volieb, alebo zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Rozsudok súd následne doručí účastníkom konania. Rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe, nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením. Právoplatný rozsudok správny súd bezodkladne zašle NR SR, Ministerstvu vnútra SR a príslušnému orgánu územnej samosprávy.

Vybraná judikatúra Ústavného súdu SR

Všeobecne o ústavnosti a zákonnosti volieb

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane). Uvedené vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp. zn. PL. ÚS 98/07.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad správneho súdnictva, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb. Vzhľadom na uvedené možno uviesť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:

protizákonnosť, porušenie volebných zákonov,

vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a

intenzita protizákonnosti, ktorá spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (uznesenie Ústavného súdu SR zo 17. septembra 2008, sp. zn. PL. ÚS 22/08).

Volebné obvody

Pre voľby poslancov obecných zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov obecného zastupiteľstva v jednom volebnom obvode. V mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec obecného zastupiteľstva (§ 166 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva).

Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov uplatniť aj iné kritériá, ale len vtedy, ak ich uplatnením nedôjde k značným disproporciám v počte obyvateľov pripadajúcich na jednotlivý poslanecký mandát. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 10. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 96/07 vyplýva, že veľké rozdiely v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody.

Podľa § 166 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného právavolebné obvody a počet poslancov obecného zastupiteľstva v nich určí a zverejní obecné zastupiteľstvo v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu SR, ktorým vyhlásil voľby poslancov do obecného zastupiteľstva za neplatné, keďže nebolo vydané rozhodnutie obecného zastupiteľstva o počte volebných obvodov a počte poslancov v nich (nález Ústavného súdu SR zo 7. marca 2000, sp. zn. PL. ÚS 50/99).

Tajnosť hlasovania

V zmysle § 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Tajnosť hlasovania vo voľbách do orgánov obcí v podstate znamená, že nikto nie je ústavne a zákonne oprávnený dozvedieť sa, ako volič hlasoval a komu odovzdal svoj hlas.

Princíp tajnosti volieb nepripúšťa, aby sa akýmkoľvek spôsobom vopred označil hlasovací lístok, a súčasne predpokladá voličov vlastný výber kandidáta, ktorý sa uskutočňuje anonymne, v určenom priestore na úpravu hlasovacích lístkov. Túto anonymitu treba zabezpečiť aj vtedy, keď sa volebný akt výnimočne vykoná mimo volebnej miestnosti (uznesenie Ústavného súdu SR z 18. decembra 1996, sp. zn. PL. ÚS 39/95).

Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii

Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdeľuje hlasovacie lístky osobitne pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zisťuje počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Výsledky uvádza v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku (§ 183 zákona o podmienkach výkonu volebného práva).

Ústavný súd SR sa vo viacerých prípadoch zaoberal nesprávnym sčítaním hlasov kandidátov pre voľby do orgánov územnej samosprávy, keď napríklad miestna volebná komisia nesprávne sčítala hlasy (nález Ústavného súdu SR zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 120/07), alebo keď išlo o nesprávne sčítanie hlasov v zápisniciach okrskových volebných komisií o voľbách poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré malo v konečnom dôsledku vplyv predovšetkým na skutočný počet hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva a čiastočne aj na ich poradie z hľadiska počtu získaných hlasov (nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. februára 2011, sp. zn. PL. ÚS 9/2011).

Ústavný súd SR sa tiež zaoberal situáciou, v ktorej postupom dvoch členiek okrskovej volebnej komisie počas volebného aktu došlo k tomu, že boli započítané aj hlasy dvoch voličov, ktorí sa na voľbách starostu obce nezúčastnili (nález Ústavného súdu SR zo 6. mája 2003, sp. zn. PL. ÚS 10/03).

Spôsob hlasovania

Podľa § 24 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného právavolič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Ústavný súd SR nálezom z 13. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 32/07 vyhlásil voľby starostu obce za neplatné, keďže členovia volebnej komisie umožnili voličom, ktorí o to požiadali, aby mohli hlasovať aj za svojich rodinných príslušníkov, ktorí sa volieb osobne nezúčastnili.

Ďalší prípad, v ktorom Ústavný súd SR nálezom vyhlásil voľby starostu obce za neplatné, sa týkal situácie, keď pri hlasovaní voliča volebná komisia umožnila hlasovať jednému voličovi aj za jeho manželku. Podľa názoru Ústavného súdu SR práve uvedená skutočnosť v súvislosti s tým, že rozdiel odovzdaných platných hlasov medzi odporcom a sťažovateľom bol iba jeden hlas, mohla mať priamy vplyv na výsledok volieb starostu obce (nález Ústavného súdu SR z 9. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 16/07).

Výsledky volieb

Ustanovenie § 189 zákona o podmienkach výkonu volebného práva stanovuje, že za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov. Ak vo volebnom obvode získajú viacerí kandidáti tej istej politickej strany alebo koalície rovnaký počet platných hlasov, je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany alebo koalície. Ak vo volebnom obvode získajú viacerí kandidáti viacerých politických strán, koalícií alebo nezávislí kandidáti rovnaký počet platných hlasov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca obecného zastupiteľstva žrebom.

Napríklad podľa nálezu Ústavného súdu SR (sp. zn. PL. ÚS 27/2018, z 23. januára 2019) miestna volebná komisia nepostupovala pri určení toho, kto bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva podľa zákona, teda neurčila poslanca obecného zastupiteľstva žrebom, a to napriek tomu, že tak postupovať mala, alebo v rozpore so zákonom určila poslanca obecného zastupiteľstva podľa abecedného poradia (nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 19/07).

Hlasovanie mimo volebnej miestnosti

Postup okrskovej volebnej komisie pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti v prípade, ak volič požiada sám alebo prostredníctvom inej osoby obec, resp. v deň konania volieb okrskovú volebnú komisiu o takéto hlasovanie zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, upravuje § 24 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Právna úprava požadujúca, aby s prenosnou volebnou schránkou za voličmi, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti, išli dvaja členovia volebnej komisie, predstavuje významnú záruku regulárnosti volebného aktu aj v prípadoch, keď sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, a tým aj garanciu výkonu aktívneho volebného práva vyplývajúceho z čl. 30 ods. 1 prvej vety Ústavy SR. Minimálnou požiadavkou, ktorá má garantovať riadny výkon volebného aktu aj v prípade tých občanov, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti, je prítomnosť dvoch vzájomne sa kontrolujúcich členov volebnej komisie (nález Ústavného súdu SR z 9. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 16/07).

Zapisovateľ nie je členom volebnej komisie a nemôže nahradiť člena volebnej komisie tam, kde zákon ukladá úlohy a priznáva práva členovi volebnej komisie. Ak neprišli za občanom, ktorý požiadal o možnosť voliť mimo volebnej miestnosti, s prenosnou volebnou schránkou dvaja členovia volebnej komisie, ale jeden člen a zapisovateľ volebnej komisie, tak tým nie je garantovaný riadny výkon aktívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety Ústavy SR(nález Ústavného súdu SR z 19. februára 2004, sp. zn. PL. ÚS 33/03).

V uznesení Ústavného súdu SR zo 16. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/07 sa uvádza, že volič, u ktorého sú dané zákonné predpoklady (závažné dôvody), môže bez časového obmedzenia (teda aj v samotný deň volieb) požiadať volebnú komisiu, aby mu umožnila voliť do prenosnej schránky. Závažnosť dôvodov pri žiadosti o voľbu do prenosnej schránky volebná komisia posudzuje v každom jednotlivom prípade. Právo požiadať o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti zákon priznáva individuálnej, konkrétnej osobe - voličovi. Pokiaľ volič toto právo preukázateľným spôsobom využije, je volebná komisia povinná a zároveň aj oprávnená vyslať svojich dvoch členov s prenosnou volebnou schránkou práve a len k tejto osobe.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 31. októbra 2007, sp. zn. PL. ÚS 30/07, postupom volebnej komisie, ktorá vyslala svojich dvoch členov s prenosnou volebnou schránkou do domova dôchodcov bez preukázania žiadosti obyvateľov domova dôchodcov zapísaných v zozname voličov, ktorých totožnosť by bola konkrétne určená, bol porušený zákon.

Za hlasovanie v súlade so zákonom treba považovať zásadne len také hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmyslom a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnej volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú manipuláciu s odovzdaným hlasom.

Odovzdanie obálky s voličom upraveným hlasovacím lístkom členovi volebnej komisie, ktorý má neskôr (na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky, pričom prenosná volebná schránka nie je po celý čas súčasne pod dozorom obidvoch vyslaných členov volebnej komisie, treba považovať za závažné porušenie zákonnosti a ústavnosti takéhoto hlasovania (nález Ústavného súdu SR z 22. februára 2011, sp. zn. PL. ÚS 4/2011).