Zriaďovanie záložného práva v daňovom konaní

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, predovšetkým Čl. 64 - Čl. 71, pod názvom "územná samospráva", ktoré ustanovujú oprávnenia obcí a miest. V kontexte daňového práva má význam hlavne Čl. 65 ods. 2, podľa ktorého majú obce vlastné príjmy, pričom platný zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a spadajú do jej majetkovej oblasti. Ústava Slovenskej republiky ďalej obciam a mestám priznáva právne postavenie právnickej osoby aj v oblasti verejného práva, ten., že obce a mestá tak môžu vystupovať v právnej pozícii správcu dane, pričom majú nadradené právne postavenie nad daňovým subjektom.

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., predovšetkým § 81, ktorý ustanovuje materiálnu a formálnu stránku vzniku záložného práva na majetok daňového dlžníka v daňovom konaní. Taktiež daňový poriadok v § 4 ods. 1 výslovne ustanovuje, že správcom dane je aj obec, pokiaľ ide o niektoré druhy daní podľa osobitnej právnej úpravy.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p., ktorý demonštratívne ustanovuje jednotlivé možnosti zabezpečenia pohľadávok veriteľa - ôsma časť, piaty oddiel, § 544 - § 558. Upozorňujem, že pokiaľ sa využíva na zabezpečenie daňového nedoplatku zabezpečovací mechanizmus podľa Občianskeho zákonníka, obec má rovnaké právne postavenie s daňovým subjektom.

V prípade, že predmetom záložného práva za účelom zabezpečenia úhrady daňového nedoplatku je nehnuteľnosť, treba na vznik záložného práva použiť zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z. n. p., nakoľko záložné právo k nehnuteľnosti - pozemku alebo stavbe vzniká až jeho zápisom do katastra nehnuteľností, čo sa na liste vlastníctva zapisuje do časti C.

V prípade, že predmetom záložného práva je hnuteľná vec, tak treba postupovať podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v z. n. p., predovšetkým § 73d, ktorý upravuje notársky centrálny register záložných práv, v ktorom sa evidujú identifikačné údaje k záložnému právu, pokiaľ ide o hnuteľ nú vec. Záložné právo v prospech obce, ktorá je správcom dane nevzniká okamihom podpisu záložnej zmluvy starostom obce a daňovým dlžníkom, ale až okamihom registrácie tejto záložnej zmluvy v notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorý evidujú notári.

V súvislosti s posúdením faktu, kedy má dôjsť k zániku záložného práva upozorňujem, že v prípade záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku neplatí všeobecná občianskoprávna zásada, že záložné právo zaniká okamihom splatenia dlhu - daňového nedoplatku. V tomto prípade platí osobitná právna úprava § 82 daňového poriadku, podľa ktorej správca dane môže, ale nemusí, zrušiť záložné právo k majetku daňového subjektu, pokiaľ tento daňový nedoplatok sčasti alebo celkom uhradí. Pokiaľ je dôvodný predpoklad, že daňový subjekt bude dlžníkom aj do budúcnosti alebo v minulosti už daňovým dlžníkom bol, odporúčam nezrušiť záložné právo na majetok daňového dlžníka po úhrade dlžnej dane daňovým subjektom.