Samospráva ako súčasť verejnej správy predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. Územnú samosprávu v SR predstavujú obce a vyššie územné celky (ďalej len "VÚC"). Obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo VÚC (ďalej spolu len "zastupiteľstvo") je kolektívny orgán, ktorý je zložený z jednotlivých poslancov. Zastupiteľstvo vystupuje a koná ako legitímny zástupca všetkých obyvateľov, nielen voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Ak sa poslanci zastupiteľstva dopustia protiprávneho konania pri výkone mandátu poslanca, treba zohľadniť nasledujúcu právnu úpravu:
-
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"),
-
zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. (ďalej len "zákon o samosprávnych krajoch"),
-
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len "Trestný zákon"),
-
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR"),
-
Európska charta miestnej samosprávy z 15. októbra 1985 (ďalej len "Charta miestnej samosprávy").
Najdôležitejší medzinárodný dokument v oblasti územnej samosprávy - Charta miestnej samosprávy obsahuje v čl. 3 legálnu definíciu územnej samosprávy, podľa ktorej ide o
"právo a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva."
Podľa § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení:
"Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami."
Podľa § 1 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona o samosprávnych krajoch samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Samosprávny kraj je rovnako právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.
Mandát poslancov zastupiteľstiev je počas celej jeho existencie podrobovaný dôslednej kontrole zo strany verejnosti. Je to spôsobené "blízkosťou" k riešeniu problémov obyvateľov na konkrétnom území SR. Poslanec zastupiteľstva ako verejný funkcionár sám požíva ochranu pred trestnými činmi. Postavenie poslanca zastupiteľstva z hľadiska jeho ochrany pred trestnými činmi, ktoré proti nemu smerujú, nespôsobuje zásadnejšie právno-aplikačné problémy.
Problematická je však opačná situácia, čo znamená, že právnym a aplikačným problémom je možnosť vyvodenia trestnej zodpovednosti:
-
za konanie jednotlivého poslanca pri výkone mandátu poslanca mimo zasadnutia zastupiteľstva, t.j. pri plnení iných úloh poslanca zastupiteľstva než je samotné hlasovanie na zasadnutí kolektívneho orgánu, alebo
-
za konanie jednotlivého poslanca pri výkone mandátu poslanca formou hlasovania na zasadnutí zastupiteľstva - za aktívne hlasovanie vo veci, ktorej predmet je spôsobilý naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov.
Poslanci zastupiteľstiev pre výkon svojej funkcie nemajú trestnoprávnu imunitu.
Danie súhlasu s trestným stíhaním zo strany zastupiteľstva, ktorého sú členmi, rovnako nie je podmienkou ich trestného stíhania.
Ústava SR sa trestnoprávnou alebo inou (napr. administratívnoprávnou) imunitou poslancov zastupiteľstiev nezaoberá. Prípadná trestná zodpovednosť osôb vo volených orgánoch územných samosprávnych celkov nie je preto obmedzená.
______________________________
Zastupiteľstvo samosprávneho celku (obce alebo VÚC) nie je však trestnoprávne zodpovedné ako celok.
Trestný zákon totiž
nepozná kolektívnu zodpovednosť.
______________________________
Každý poslanec zastupiteľstva ako fyzická osoba ("člen" kolektívneho orgánu) sa môže výkonom svojho mandátu, ktorým sa podieľa na rozhodovaní zastupiteľstva, dopustiť kona