Postup obce pri uplatňovaní § 5 Občianskeho zákonníka - úvod do problematiky

Zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola Článkom III. tohto zákona upravená aj zmena zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v z. n. p. (ďalej len „OZ“), a to konkrétne § 5 OZ, kde sa slová „príslušnom orgáne štátnej správy“ Zdanlivo kozmetické zmeny dvoch slov priniesli prelom do právomoci samospráv. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2004.

Napodiv jednoduché, stručné a zrozumiteľné ustanovenie je zaradené v prvej časti OZ (všeobecné ustanovenia) a jeho prvej hlave (občianskoprávne vzťahy a ich ochrana).

Uvedené ustanovenie však vo svojej stručnosti a zreteľnosti narobilo množstvo najmä aplikačných problémov a dá sa neskromne povedať, že práve toto ustanovenie OZ prinieslo obciam (v celom ďalšom texte, tam, kde sa uvádza obec sa má za to, že ide zároveň o mesto) zreteľné navýšenia ich agendy, ktorej riešenie často zostáva na pleciach starostov (v celom ďalšom texte, tam, kde sa uvádza starosta sa má za to, že ide zároveň o primátora) obcí, pretože práve na menších obciach chýba odborne vyškolený aparát. Nie je preto vôbec neobvyklé, že obce sa bránia vstupovať do tejto pre nich novej a neznámej problematiky, odkazujú navrhovateľov na súd, alebo ich podania podľa § 5 OZ odstupujú na iné orgány.

Už pri zaraďovaní ust. § 5 OZ sa vyskytujú teoreticko-právne problémy - obvykle býva zaraďovaný do sféry ochrany . Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a aj rieši pri návrhu v zmysle § 5 OZ otázky, nie otázky právne.

Cieľom tohto článku je priniesť nové informácie pre zamestnancov samospráv, prezentovať praktické skúsenosti pri uplatňovaní ust. § 52 OZ pre obce tak, aby toto ustanovenie nebolo iba strašiakom a stalo sa pevným základom v rozhodovaní samosprávy.

Definovať, čo je pokojný stav, je značne komplikované, ale je možné povedať, že pokojný stav môže byť chápaný ako stav, ktorý nie je nikým rušený, aj ako stav, ktorý nikoho neruší.

Český právny teoretik prof. Viktor Knapp sa pokúsil definovať tento stav ako: Súčasne môže existovať aj nepokojný stav, ten Knapp charakterizuje ako stav, proti ktorému je prípustná svojpomoc.

V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že obec, teda starosta obce, či ním poverený zamestnanec, sa otázkou, či bol zásah do pokojného stavu v súlade s právom, alebo naopak, v rozpore s ním. Zisťuje sa iba, či boli splnené dve základné podmienky, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník, a síce:

1. zrejmý zásah do pokojného stavu,

2. existencia pokojného stavu.

Ide o posledný pokojný stav pred zásahom. Rozsah poskytnutej ochrany je opäť daný § 5 OZ. Podľa tohto ustanovenia je obec oprávnená zásah do pokojného stavu:

a) zakázať,

b) rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav,

c) zakázať a rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav.

Zásahom sa v zmysle ust. § 5 OZ myslí pokojného stavu takým konaním, že je niekto vo svojom pokojnom stave rušený, a to tak, že skutočnosť, ktorá ho spôsobila, možno niekomu pripísať (opäť Viktor Knapp).

Zásah do pokojného stavu môže byť:

a) jednorazový,

b) opakujúci,

c) trvajúci.

Zásah môže smerovať najmä proti:

• pokojnému ovládaniu nehnuteľnosti, a to napr. zabránenie vstupu do domu, bytu, obťažovanie emisiami, prevismi haluzí podľa § 127 Občianskeho zákonníka,

• inému pokojnému stavu; takýto zásah môže spočívať najmä v odoprení pravidelného plnenia.

Z hľadiska ochrany podľa § 5 OZ ale , či bolo zásahom porušené niekoho , ale to, že bol zmenený pokojný stav.

Ako ďalší problém, ktorý stojí za úvahu, je otázka, či zásah do pokojného stavu môže spočívať iba v ľudskom konaní, alebo aj v skutočnostiach nezávislých na ľudskom konaní? Podľa môjho názoru môže zásah do pokojného stavu nastať akýmkoľvek konaním, teda aj konaním nezávislým na ľudskej vôli, napr. pádom stromu, ktorý spôsobila víchrica, zosuvom pôdy pri zemetrasení a pod. Problémom pri takomto zásahu sa javí tzv. pasívna legitimácia - (Poznámka: Absurdná situácia by mohla nastať, ak by sa niekto domáhal ochrany proti zrejmému zásahu na obci proti víchrici, či vetru, ktoré ho rušia v jeho stave.)

Ľudské správanie, ktoré možno kvalifikovať ako zásah do pokojného stavu, by malo byť svojpomocné konanie, to znamená, že zásahom do pokojného stavu nie je zásah, ku ktorému došlo so súhlasom toho, v prospech ktorého svedčí pokojný stav. (Ťažko by sa navrhovateľ potom mohol domáhať ochrany na obci proti zásahu, s ktorým súhlasil - prax však potvrdzuje, že sa množia prípady, kedy sa sporné strany presne nerozumeli a každý si súhlas druhého vykladal podľa seba, čím vznikol zrejmý zásah do pokojného stavu.)

Zásah do pokojného stavu spočíva teda vždy v ľudskom správaní, ktoré môže byť vo forme alebo právneho úkonu.

a) V prípade právneho úkonu sa vôľa subjektu prejavuje aktívnym správaním (subjekt niečo vykoná). Komisívne úkony sa ďalej členia na výslovné a konkludentné. Výslovný právny úkon možno vykonať písomne (napríklad list, telegram, e-mail). Konkludentný úkon je aktívne nevyslovené