Nové prístupy v manažérskom systéme územnej samosprávy

Nové úlohy a výzvy sú spôsobené nielen neustále sa prehlbujúcimi globalizačnými tendenciami, tlakom na udržateľný rozvoj a zvyšovanie kvality života, modernizáciou verejnej správy či integračnými procesmi Európskej únie atď., ale aj očakávaniami verejnosti, aby služby poskytované územnou samosprávou boli po kvalitatívnej stránke porovnateľné so službami v súkromnom sektore. S tým súvisí nielen efektívny a účinný proces aplikácie klientsky orientovaného prístupu k občanom na úrovni územnej samosprávy, ale aj účinná koordinácia procesov proklientsky orientovaných systémov s ostatnými subjektmi verejnej správy. To napr. bez dostatočného definovania štandardov kvality so zameraním najmä na hodnotenie úrovne poskytovaných služieb v územnej samospráve nie je možné dosiahnuť, čo je viazané na povedomie relevantných predpokladov a podmienok na zavedenie systému riadenia kvality, manažmentu znalostí, resp. celkového znalostného manažmentu a procesného riadenia vedúceho k optimalizácii činností na úrovni územnej samosprávy.

Okrem toho všetky zložky verejnej správy, jej organizácie a inštitúcie v súčasnom období čelia aj tlaku na znižovanie verejných výdavkov a v neustále rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí sú nútené reagovať na zvyšujúce sa požiadavky týkajúce sa efektívnosti a kvality ich fungovania. Modernizácia verejnej správy sa v procese vývoja spoločensko-ekonomických systémov teda stáva nevyhnutnosťou. Praktické využitie a aplikácia nových prístupov v manažérskom systéme územnej samosprávy by sa malo stať trvalým zdrojom zvyšovania efektívnosti, kvality a dostupnosti, a tým aj celkovej spokojnosti pri poskytovaní verejných služieb občanom.

V nadväznosti na reformné a decentralizačné procesy vo verejnej správe, ale aj v systémoch riadenia finančných a personálnych záležitostí, zmena v rozpočtových štruktúrach bola a je vždy sprevádzaná novým typom nárokov kladených na schopnosti pri vedení ľudí a celkovú kultúru riadenia.

Uvedené skutočnosti tak vytvárajú nevyhnutný predpoklad k tomu, aby v riadení verejnej správy (a teda aj územnej samosprávy) nastal posun od tradičných modelov riadenia k inovačnému riadeniu a procesom vedenia ľudí. Takýto prístup je v súčasnosti nevyhnutné realizovať minimálne z nasledovných dôvodov:

Aby sme mohli úspešne realizovať inovačný prístup v riadení všetkých zložiek územnej samosprávy, je vo vzťahu k danej skutočnosti možné ako metodologické východisko využiť prístup, v ktorom je vzťah rozčlenenia inovácií v riadení a rozvoji územných samospráv vymedzený:

New Public Management – NPM, manažment kvality a výkonnosti, metóda strategického plánovania , regionálne inovačné systémy, učiace sa mestá, obce a regióny a pod.),

(napr. nové multifunkčné verejné priestory, nová infraštruktúra voľného času, inovácie v dopravných systémoch miest a regiónov, nová infraštruktúra podnikania ako priemyselnej zóny, inkubátory, vedecko-technologické parky, centrá pre transfer technológií atď.),

(napr. geografický informačný systém, elektronizácia, informatizácia atď.),

(napr. partnerstvo verejného a súkromného sektora pri financovaní realizácie projektov vo verejnom záujme a pod.).

Táto špecifikácia vzťahu inovácií a územnej samosprávy obsahovo vystihuje pozície územnej samosprávy, vychádzajúc z väzby inovácií a poznatkov v intenciách dosiahnutia vyššej kvality rozhodovania a riadenia ako aj spoločensky pridanej hodnoty vôbec.

V posledných rokoch čoraz intenzívnejšie rastie význam vzdelania a využívania vedeckých poznatkov z hľadiska celkovej konkurencieschopnosti krajiny. Ide o smerovanie SR k znalostnej ekonomike a spoločnosti.

Znalostná ekonomika spočíva v tvorbe pridanej hodnoty na základe zúročenia znalostí, kde zároveň rastie význam vzdelávania a využitia vedeckovýskumných poznatkov z hľadiska celkovej konkurencieschopnosti krajiny.

, ktorá sa formuje na základe rastu intenzity využitia znalostí a globalizácie ekonomických vzťahov,

Otázka novej úlohy znalostí je spojená aj so spôsobom tvorby znalostí a s externalitami znalostí. V prvom prípade ide o interaktívny model spojený s rozširovaním učiacich sa organizácií na úrovni vnútornej organizácie a zároveň sietí ako dominantným modelom organizácie na interorganizačnej úrovni. V druhom prípade ide o masívny rast externalít znalostí spojených s difúziou informačnokomunikačných technológií (ďalej aj „IKT“).

Medzi ťažné sily znalostnej ekonomiky zaraďujeme aj rastúcu znalostnú intenzitu ekonomických aktivít (najmä používanie IKT, ale aj stále rastúcu mieru technologických zmien). OECD dospela k štyrom záverom, čo je známe o znalostnej ekonomike: