Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Posúdenie sťažnosti z hľadiska jej obsahu
Dátum:
Posúdenie sťažnosti z hľadiska jej obsahu
JUDr.
Helena
Spišiaková
Keď sa obyvatelia obce obracajú na obecné úrady so svojimi podaniami, v ktorých sa
domáhajú ochrany svojich práv, tak často svoje podanie nazvú, resp. označia ako sťažnosť. Cieľom
tohto článku je objasniť, ako sa takéto podania posudzujú v zmysle ustanovení zákona č.
9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č.
289/2012 Z.z. (ďalej len „zákon o sťažnostiach"), a
to najmä z hľadiska
obsahu podania
. Mnohokrát totiž podanie označené ako sťažnosť vôbec
nie je sťažnosťou a obec vtedy takéto podanie ani nevybavuje ako sťažnosť.
V článku som použila dva prípady z praxe, kedy obec podanie označené ako
„sťažnosť":
-
vybavuje podľa osobitného predpisu,
-
nevybavuje, ale vráti ho podateľovi.
Príklad č. 1:
Na obecný úrad boli doručené dve sťažnosti na majiteľov psov. Jeden pes údajne spôsobil
škodu vo výške 180 €, tým, že usmrtil kačky, husi, sliepky. V druhom prípade pes niekoľkokrát vnikol
do areálu firmy, kde ohrozoval zamestnancov a usmrtil už dvoch strážnych psov. V oboch prípadoch
sťažovatelia uviedli, komu pes patrí. Aký je ďalší postup?
V prvom rade sa žiada zdôrazniť, že ani jedna z
„dvoch sťažností"
aj kde boli
podania označené názvom „sťažnosť" nie je sťažnosťou
podľa
zákona o sťažnostiach.Z tohto dôvodu budem v ďalšom texte používať výraz „podatelia" a nie
„sťažovatelia".
Zákon o sťažnostiach
definuje pojem
„sťažnosť"
v ust.
§ 3
nasledovne:„(1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„sťažovateľ"), ktorým
a)
sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa
domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť") orgánu verejnej
správy,
b)
poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých
odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.(2)
Podanie sa posudzuje podľa obsahu.
(3)
Ak podanie obsahuje viacero častí, z ktorých
a)
niektoré nie sú sťažnosťou podľa §
4, orgán verejnej správy vybaví ako sťažnosť iba tie časti podania, ktoré sú sťažnosťou podľa
tohto zákona; časti podania, ktoré nie sú sťažnosťou, orgán verejnej správy sťažovateľovi nevráti a
v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti uvedie dôvody ich neprešetrenia,
b)
všetky sú sťažnosťami podľa tohto zákona, avšak na vybavenie niektorých nie je
orgán verejnej správy príslušný, vybaví iba tie časti sťažnosti, na ktorých vybavenie je príslušný;
ostatné časti sťažnosti postúpi podľa § 9 orgánu
verejnej správy príslušnému na ich vybavenie."
Ust. § 4 zákona o sťažnostiach zasa
stanovuje,
čo sťažnosťou nie je
, a to nasledovne:„(1)
Sťažnosťou podľa tohto zákona
nie je
podanie, ktoré
a)
má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v
ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba
domáha,
b)
poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých
odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom, 2)
c)
je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, 3) alebo
d)
smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného
právneho predpisu. 4)
(2)
Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ani podanie
a)
orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu
verejnej správy,
b)
osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci. 5)
(3)
Orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť
vráti tomu,
kto ho
podal, bezodkladne po tom, čo zistí, že nie je sťažnosťou podľa
odseku 1 písm. a),
b) a
d) alebo podľa
odseku 2, najneskôr do 30 pracovných dní od jeho
doručenia, s uvedením dôvodu. Orgán verejnej správy takéto podanie
nevráti
, ak je ho
príslušný vybaviť podľa iného právneho predpisu
.(4)
Podanie podľa odseku 1 písm. c)
postúpi orgán verejnej správy tomu, kto je na jeho vybavenie príslušný podľa osobitného predpisu a
súčasne to oznámi tomu, kto ho podal. Na postúpenie takejto sťažnosti sa vzťahuje lehota podľa
§ 9.
(5)
Podanie podľa odseku 1 písm.
d), z ktorého je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné, orgán
verejnej správy do piatich pracovných dní od jeho doručenia postúpi orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, a súčasne to oznámi tomu, kto ho podal.
1)
Napríklad zákon č. 39/1993 Z.z. o
Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č.
350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad Občiansky súdny poriadok,
Trestný poriadok, zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad § 59 ods. 1 písm.
h) a § 65 zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
49 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, § 48 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
