Odmeňovanie starostov a primátorov po novele zákona č. 253/1994 Z.z.

V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol dňa 28. mája 2011 v čiastke 49 zverejnený dlho očakávaný zákon č. 154/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 154/2011 Z.z.“), ktorý zásadným spôsobom zmenil systém a odmeňovanie starostov obcí a primátorov miest. Zákon č. 154/2011 Z.z. zavádza nové pravidlá do platových pomerov starostov obcí a primátorov miest, pričom tieto pravidlá platili s minimálnymi obmenami viac ako 16 rokov.

Základným cieľom zákona č. 154/2011 Z.z. je najmä dosiahnuť znižovanie nákladov na činnosť verejnej správy paušálne o 10%. Jednou z položiek nákladov na činnosť verejnej správy sú aj platy ich najvyšších volených predstaviteľov, ktoré v niektorých menších obciach tvorili až 1/3 z celkového rozpočtu obce. Nedávno medializované prípady niektorých primátorov a starostov, ktorých platy po navýšení dosahovali výšku platov ústavných činiteľov, viedli predkladateľov tejto novely k odstráneniu disproporcií, ku ktorým dochádza pri odmeňovaní starostov a primátorov. Predkladaná novela bola opätovne v NR SR schvaľovaná, pretože narazila na veľký odpor predstaviteľov združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a nebola podpísaná prezidentom republiky. ZMOS argumentovalo najmä tým, že novela zasahuje do chodu už zvolených zástupcov samosprávy, ktorí vzišli z komunálnych volieb v decembri 2010.

Podľa predkladateľov má byť zákon č. 154/2011 Z.z. základným nástrojom na dosiahnutie úspory finančných prostriedkov, ktoré sú vynakladané na platy volených funkcionárov samosprávy a má zamedziť zadlžovaniu samospráv. Zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z.z.“) je pomerne jednoduchým zákonom, ktorý je tvorený deviatimi paragrafmi. Pokúsim sa podrobne rozobrať jednotlivé paragrafy tohto zákona vrátane poslednej novely č. 154/2011 Z.z.

Ustanovenia § 1 a § 2 Ust. § 1 a 2 zákona upravujú účel zákona a stanovujú, že funkcia starostu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.

Tu treba podotknúť, a nepovažuje sa, s výnimkou odvodových povinností a nárokov na dovolenku, za zamestnanca. Vzhľadom na skutočnosť, že starosta nie je poistený, podľa iných právnych predpisov bolo nutné upraviť jeho postavenie v špeciálnom zákone, t.j. zákone č. 253/1994 Z.z., kde je považovaný za zamestnanca iba pre účely poistenia (§ 2 ods. 3).

Verejná funkcia, do ktorej je starosta volený priamou voľbou, sa nevykonáva v pracovnom pomere, preto starosta obce v zmysle ust. § 2 ods. 1 prvá veta zákona č. 253/1994 Z.z. a v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. nie je považovaný za zamestnanca. Na starostu sa nevzťahujú ani žiadne záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, ktorá je na obci uzatvorená.

Ďalší právny rámec výkonu funkcie starostu určuje ust. § 136 ods. 2 Zákonníka práce, kde je uvedené, že:

Výkon verejnej funkcie je aj výkon funkcie starostu, zvolený starosta má teda právny nárok a zamestnávateľ je mu povinný umožniť výkon tejto funkcie počas trvania pôvodného zamestnania.

Zároveň tu dochádza k aplikácii ďalšieho ochranného ust. § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce ku vzťahu k výkonu funkcie starostu, v zmysle ktorého: .

Uvedené ustanovenie chráni starostov, pretože títo svoju funkciu nevykonávajú v pracovnom pomere, ale sú dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie od pôvodného zamestnávateľa. Pôvodný zamestnávateľ mu počas výkonu verejnej funkcie

Uvedené ustanovenie znamená záruku zachovania jeho pôvodného pracovno-právneho vzťahu. V praxi sa však vyskytli mnohé prípady, že starosta vykonával svoju funkciu viacero volebných období, následne nebol opätovne zvolený do funkcie starostu a nemohol sa vrátiť na pôvodné pracovného miesto z dôvodu, že jeho pôvodný zamestnávateľ zanikol alebo bol zrušený.

Ust. § 2 ods. 2 sa podrobnejšie zaoberá dovolenkou, ktorá patrí starostovi za výkon jeho funkcie, určuje kritériá, za ktorých mu možno dovolenku poskytnúť a ustanovuje možnosť náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, ktorú musí vždy .

Z ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona c. 253/1994 Z.z. vyplýva, že starosta má nárok na dovolenku v zmysle ustanovenia § 100 a nasl. Zákonníka práce, t.j. v dĺžke trvania 20 dní, respektíve 25 dní dovolenky - podľa ust. § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15. rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Práve ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. vyvoláva mnohé polemiky medzi poslancami OZ na jednej strane a starostom na strane druhej. Náhradu platu totiž možno poskytnúť iba za splnenia nasledovných taxatívne určených podmienok vymedzených v ust. § 2 ods. 2 druhá veta zákona č. 253/1994 Z.z.:

a) vznik nároku na dovolenku,

b) starosta nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku,

c) musí o tom rozhodnúť obecné zastupiteľstvo.

Ak má starosta „naklonené“ zastupiteľstvo na svojej strane, nie je problém zo strany poslaneckého zboru schváliť starostovi náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku.

Realita však často býva veľmi vzdialená tejto idylickej predstave, a tak často dochádza k situáciám, že je veľký problém, aby bolo preplatenie dovolenky zo strany zastupiteľstva schválené. Poslanci argumentujú najmä tým, že starosta mal dostatok času, mal staršiu dovolenku čerpať, a tak náhradu platu poslanci uznesením neschvália. Nastáva tu patová situácia, že starosta je menej chránený ako zamestnanec, ktorý má podľa ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa poznatkov z aplikačnej praxe malo byť aj toto ustanovenie, podľa môjho názoru, novelizované a podmienka, aby bola náhrada platu starostu predmetom schvaľovania OZ mala byť zo zákona vypustená.

Ust. § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 253/1994 Z.z. sa dotýka platenia poistného, kde sa starosta počas výkonu funkcie na