Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Nezlučiteľnosť funkcie starostu

Dátum:

Nezlučiteľnosť funkcie starostu
Mgr.
Ladislav
Briestenský
Zo strany obecných samospráv som zaznamenal v predchádzajúcom období viacero otázok, ktoré sa týkali posúdenia nezlučiteľnosti funkcie starostu v rôznych situáciách súvisiacich s jeho pôsobením v oblasti podnikania. Získané skúsenosti potvrdzujú, že v praxi robí problém rozlíšenie dvojakého charakteru nezlučiteľnosti funkcie starostu i rôznych následkov podľa toho, o akú právnu normu sa posúdenie nezlučiteľnosti funkcie starostu opiera. Tento článok je zameraný na vysvetlenie vznikajúcich nedorozumení.
DVA PRAMENE PRÁVA – DVOJAKÁ NEZLUČITEĽNOSŤ FUNKCIE STAROSTU
Nezlučiteľnosť funkcie starostu je upravená v dvoch právnych normách:
-
v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení”)a - spolu s pravidlami o nezlučiteľnosti funkcie iných verejných funkcionárov
-
v ústavnom zákone č. 357/1994 Zb. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu”).
Tieto dve právne úpravy sú v mnohých smeroch odlišné, a preto je aj celkom nevyhnutné bezpečne rozlišovať, ktoré pravidlá o nezlučiteľnosti funkcie starostu v konkrétnej situácii aplikujeme.
Nezlučiteľnosť funkcie starostu podľa zákona o obecnom zriadení a podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu predstavuje
dve samostatné právne úpravy
toho, kedy je funkcia starostu nezlučiteľná s inými funkciami, zamestnaniami alebo činnosťami. Ak doceníme tento fakt, je prirodzené, že sa líšia aj kvalitatívne podmienky, za ktorých sa môžu ustanovenia o nezlučiteľnosti podľa spomínaných predpisov aplikovať, veľmi podstatne sa líšia právne dôsledky prípadnej nezlučiteľnosti funkcie a v neposlednom rade i proces, v ktorom sa tieto pravidlá aplikujú a realizujú.
Úprava v zákone o obecnom zriadení je
špecifická
, z okruhu verejných funkcií upravuje nezlučiteľnosť funkcie verejných funkcionárov, ktorí pôsobia v obecnej samospráve – t.j. starostu a poslanca obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na predmet tohto článku sa budem venovať len ustanoveniam o nezlučiteľnosti funkcie v prípade starostu.
Pozn.: Pre úplnosť konštatujem, že zákon o obecnom zriadení obsahuje aj pravidlá o nezlučiteľnosti funkcie hlavného kontrolóra (§ 18 ods. 2); hlavný kontrolór je však zamestnancom obce a nemá status verejného funkcionára, preto sa tejto úprave nebudem venovať.
Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu predstavuje kvalitatívne celkom inú právnu úpravu; nehovoriac o vyššej právnej sile ústavného zákona – má
podstatne všeobecnejší predmet a širšiu osobnú pôsobnosť
– upravuje nezlučiteľnosť funkcie širokého okruhu verejných funkcií s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností [Čl. 1 písm. a) v spojení s Čl. 2].
Z týchto dôvodov je postup, pri ktorom dochádza k zmiešaniu pravidiel z uvedených dvoch právnych noriem (ako budem neskôr dokumentovať na konkrétnom príklade z praxe) neprijateľný.
Pre uspokojivú detailnejšiu orientáciu v oboch spomínaných právnych úpravách si rozoberieme každú z nich osobitne a s cieľom dosiahnuť prehľadný obraz o tom, za akých podmienok a ako ich aplikovať. Zameriame pritom našu pozornosť práve na tie funkcie, činnosti a zamestnania, ktoré majú vzťah k aktivitám starostu v oblasti podnikania.
NEZLUČITEĽNOSŤ FUNKCIE STAROSTU PODĽA ZÁKONA O OBECNOM ZRIADENÍ
Pravidlá o nezlučiteľnosti funkcie
Platná právna úprava je obsiahnutá v § 13 ods. 3:
Zákon o obecnom zriadení – výňatok
 
§ 13
... (3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca, b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, d) predsedu samosprávneho kraja, e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy, f) podľa osobitného zákona.
Tento výpočet je taxatívny, nezlučiteľnosť funkcie starostu podľa zákona o obecnom zriadení preto nie je možné vztiahnuť aj na iné prípady.
Je tiež zrejmé, že úprava v zákone o obecnom zriadení sa nezaoberá otázkou prípadných aktivít starostu v podnikateľskej oblasti. Aj na prípadnú otázku, či je možné, aby bol starosta štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti (akejkoľvek, hoci aj obcou založenej) je znenie zákona o obecnom zriadení jasné – túto situáciu neupravuje.
Právne dôsledky nezlučiteľnosti funkcie
Ak by nastala situácia, že niektorý z prípadov nezlučiteľnosti funkcie z § 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení nastal, je právnym dôsledkom hrozba straty mandátu:
Zákon o obecnom zriadení – výňatok
 
§ 13a
(1) Mandát starostu zaniká h) v prípadoch
podľa § 13 ods. 3
, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,
Predovšetkým musím upozorniť na zreteľnú spojitosť citovaných ustanovení:
zánik mandátu podľa § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení je bezprostredne a výslovne spojený s podmienkami nezlučiteľnosti, ktoré upravuje § 13 ods. 3 citovaného zákona
. Nie je preto možné toto ustanovenie aplikovať v spojení s inými pravidlami o nezlučiteľnosti funkcie (napr. z Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).
Zánik mandátu nastáva v tomto prípade priamo zo zákona. Ak teda nastanú nasledovné podmienky (ktoré sú kumulatívne, t.j. musia byť naplnené všetky spolu):
-
po skutkovej stránke nastal prípad nezlučiteľnosti funkcie starostu z § 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení,
-
uplynula lehota 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie,
-
a starosta
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.