Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Monitorovanie zamestnancov zamestnávateľom.
Dátum:
Monitorovanie zamestnancov zamestnávateľom.
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Monitorovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa, a to najmä e-mailovej komunikácie,
telefonických hovorov, a pod. je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti
pracovného práva nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie. K tomu prispieva rozdielnosť
názorov na danú problematiku medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Rozvoj technológií a informatizácia spoločnosti so sebou priniesli aj potrebu
zamestnávateľov čoraz dôslednejšie kontrolovať svojich zamestnancov v súvislosti s dodržiavaním
pracovnej disciplíny a využívaním pracovného času či pracovných pomôcok na výkon práce pre
zamestnávateľa. Zamestnávateľov spravidla ku zavedeniu monitorovania zamestnancov vedie nielen
záujem o kontrolu toho, či zamestnanec nezneužíva pracovné prostriedky pre osobnú potrebu, ale aj
záujem o to, či neporušuje povinnosť mlčanlivosti, zachovávania obchodného tajomstva, a
pod.
Proti tomu monitorovaniu sa bránia zamestnanci, ktorí takúto kontrolu považujú za zásah
do ich práva na súkromie.
Tento článok pojednáva o právnej úprave monitorovania zamestnancov zamestnávateľom a o
podmienkach, za ktorých môže byť monitorovanie vykonávané. Článok poukazuje na povinnosti
zamestnávateľov pri monitorovaní zamestnancov nielen z hľadiska zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), ale aj z
hľadiska zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
84/0214 Z.z. (ďalej len "zákon o ochrane osobných
údajov").
Právny rámec
Úprava súkromia
vo všeobecnej rovine je obsiahnutá napr. v nasledovných
dokumentoch Európskej únie
v:-
Európskom dohovore o ľudských právach, a to v
Článku 8, ktorý uvádza, že
"Každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie".
-
Charte základných práv Európskej únie,
taktiež v Článku 8, ktorý ustanovuje, že každý má právo na
ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.
-
Judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že monitoring
zamestnancov má byť naviazaný na tri zásady, ktorými sú zásada legality, legitimity a zásada
proporcionality. Z uvedených zásad vyplýva, že monitoring zamestnancov nemá neodôvodnene zasahovať
do ich práva na súkromie, a že zamestnávateľ musí mať na zavádzanie akéhokoľvek monitoringu vážny
dôvod spočívajúci v osobitnej povahe jeho činnosti.
Na území Slovenskej republiky
je právo na súkromie a na ochranu osobných údajov
upravené v nasledujúcich právnych predpisoch:
-
Čl. 19 ods. 2 zákona č. 460/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR"), z ktorého vyplýva ochrana
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života,
-
Čl. 22 Ústavy SR, v súlade s
ktorým sa zaručuje tajomstvo dopravovaných správ, iných písomností a ochrana osobných
údajov,
-
Čl. 11 Zákonníka
práce,
-
ust. § 13 ods. 4 Zákonníka
práce,
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 9/2015
