Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu

Dátum: Rubrika: Z právnej praxe

Príspevok sa zaoberá predpojatosťou a vylúčením zamestnancov, resp. členov správneho orgánu v správnom konaní, pričom uvádza tiež praktické príklady a súvisiace upozornenia.

V priebehu celého správneho konania je dôležité, aby rozhodovali subjekty, ktoré sú nezávislé vzhľadom na prejednávanú záležitosť a účastníkov správneho konania alebo iné subjekty v správnom konaní. Správne konanie musí prebiehať nezávisle a jednotlivé procesné úkony nemôžu robiť takí zamestnanci správneho orgánu, ktorí sú v danom prípade zaujatí. Je preto nevyhnutné, aby v prípade akejkoľvek pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti subjektu, ktorý rozhoduje a má vplyv na priebeh správneho konania, bol tento subjekt z neho vylúčený.
V prípade predpojatosti (zaujatosti) zamestnanca správneho orgánu je potrebné, aby sa správny orgán dozvedel od účastníka správneho konania, že jednotlivé úkony robí takýto zamestnanec. Pokiaľ dôjde k procesným úkonom, ktoré vykonal zaujatý zamestnanec správneho orgánu, možno ich spochybniť, a rovnako možno spochybniť aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané. Je preto podstatné, aby správny orgán okamžite riešil prípady možnej predpojatosti zamestnanca správneho orgánu.
Okruhy možnej predpojatosti v správnom konaní
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok") ustanovuje jednotlivé okruhy možnej zaujatosti (predpojatosti) zamestnanca správneho orgánu.
Príklad č. 1:
Účastník správneho konania oznámil podľa § 10 správneho poriadku správnemu orgánu, že má pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu, pretože mal sprostredkovanú informáciu, že ho tento zamestnanec ohováral. Správny orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia zamestnanca správneho orgánu oznámené, rozhodol tak, že ho nevylúčil s odôvodnením, že ide len o pochybnosť, pričom na vylúčenie je potrebné zaujatosť riadne preukázať. S uvedeným postupom správneho orgánu účastník správneho konania nesúhlasil. Mal byť zamestnanec správneho orgánu v tomto prípade vylúčený podľa relevantnej právnej úpravy?
Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 
Správny poriadok teda skutkovo ustanovuje len okruhy oblastí, resp. situácií, ktoré keď nastanú, dôjde k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu.
Podstatným je predovšetkým fakt, že 
na vylúčenie príslušného zamestnanca správneho orgánu postačuje len pochybnosť o nepredpojatosti, 
teda predpojatosť (zaujatosť) nemusí byť jednoznačne preukázaná. Správny poriadok pritom nekonkretizuje jednotlivé konania, z ktorých možno vyvodiť určitú zaujatosť v prípade zamestnanca správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že ak má správny orgán určitú pochybnosť o nezaujatosti svojho zamestnanca, musí preveriť aj prostredníctvom čiastkového dokazovania jednotlivé skutočnosti, ktoré sú mu známe v konkrétnom prípade. Riešenie možnej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu je preto úlohou správneho orgánu a zvažuje sa v kontexte konkrétnej situácie, ktorá vznikne v správnom konaní. Pokiaľ bude predpojatosť zamestnanca správneho orgánu preukázaná, mal byť tento zamestnanec vylúčený.
Vzťah zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci
Predmetom správneho konania môže byť napríklad konanie určitého subjektu, jeho opomenutie alebo jeho vzťah k určitej veci alebo inej hodnote. Predmetom správneho konania môže byť aj protiprávne konanie účastníka správneho konania, ktoré má podobu správneho deliktu a následné uloženie pokuty za takéto konanie. V súvislosti s uvedeným správnym konaním o uložení pokuty môže byť zamestnanec správneho orgánu poškodenou stranou v dôsledku protiprávneho konania účastníka správneho konania, alebo môže ísť o jeho spoluúčasť na takomto protiprávnom konaní účastníka konania.
Pokiaľ je predmetom správneho konania vec, tak môže ísť o situáciu, keď zamestnanec správneho orgánu je spoluvlastníkom veci, prípadne má iné vecné právo k veci, ktorá je predmetom správneho konania (napr. záložné právo, vecné bremeno alebo iný právny vzťah). Zaujatosť zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci pritom nemusí vyvstať len v rámci prebiehajúceho správneho konania, ale aj z už ukončeného konania, ktoré však má súvis s práve prebiehajúcim správnym procesom. Napríklad pokiaľ v minulosti prebehlo v súvislosti s určitou nehnuteľnosťou kolaudačné konanie a z jeho priebehu vznikla pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu k tejto nehnuteľnosti v správnom konaní, tak je možné, že bude takýto zamestnanec správneho orgánu z aktuálneho správneho konania vylúčený.
Vzťah zamestnanca správneho orgánu k účastníkom konania
V tomto prípade môže ísť o situáciu, keď zamestnanec správneho orgánu má príbuzenský vzťah k účastníkovi správneho konania, je mu blízkou osobou. Pojem "blízka osoba" podľa správneho poriadku sa pri
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.