Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Poskytovanie nenárokových cestovných náhrad v rozpočtových a príspevkových organizáciách (1. časť)

Publikované: Autor/i: Ing. Ľuboslava Minková

Každý zamestnávateľ je podľa § 145 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce, a to podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Poznámka: Podľa § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“) sa na štátneho zamestnanca primeranie uplatní aj § 145 ods. 1 Zákonníka práce.

Zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania cestovných náhrad pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach:

• pracovná cesta (tuzemská a zahraničná – II. a III. časť),

• dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 6 ods. 1 prvá veta),

• vyslanie zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu v rámci poskytovania služieb (§ 6 ods. 2 druhá veta),

• vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (§ 6 ods. 2),

• cesta na pravidelné pracovisko v s súvislosti s mimoriadnym výkonom práce a späť (§ 6a),

• výkon práce v zahraničí (IV. časť),

• pracovné cesty dočasne prideleného zamestnanca.

Pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania náhrad, ktoré majú pre zamestnanca nárokový alebo nenárokový charakter.

Nárokové cestovné náhrady je zamestnávateľ po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách povinný zamestnancovi poskytnúť.

Nenárokové cestovné náhrady sú tak isto upravené v zákone o cestovných náhradách a na rozdiel od nárokových cestovných náhrad ich zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi poskytovať. Ich poskytovanie je založené na dohode:

• zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode, alebo

• zamestnávateľa a odborovej organizácie, t. j. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo

• ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa (napr. na základe vnútorného predpisu).

Zákon o cestovných náhradách upravuje všeobecné podmienky poskytovania nenárokových náhrad v týchto ustanoveniach:

§ 5 ods. 3 – stravné pri tuzemskej pracovnej ceste,

§ 6 ods. 1 prvá veta – náhrady pri dočasnom pridelení,

§ 6 ods. 2 – náhrady pri vzniku pracovného pomeru,

§ 6 ods. 4 – náhrada sťahovacích výdavkov,

§ 9 – iné a vyššie náhrady,

§ 11 ods. 2 – iné druhy komerčného poistenia pri zahraničnej pracovnej ceste,

§ 14 – vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste,

§ 18 ods. 2 – náhrady pri výkone práce zamestnanca v zahraničí za rodinných príslušníkov.

Nenárokové náhrady môže poskytovať každý zamestnávateľ bez ohľadu na jeho právnu formu, t. j. aj zamestnávateľ v rozpočtovej a príspevkovej sfére. V tejto súvislosti treba ale upozorniť na jednu výnimku/obmedzenie pri poskytovaní nenárokových cestovných náhrad, a to nenárokových náhrad podľa § 9 – iné a vyššie náhrady. Ich poskytovanie nie je ale založené na právnej forme zamestnávateľa, ale na spôsobe odmeňovania u konkrétneho zamestnávateľa.

V nasledujúcej časti sú vysvetlené podmienky poskytovania tých nenárokových cestovných náhrad pri konkrétnych právnych úkonoch/skutočnostiach, ktoré môže poskytovať aj zamestnávateľ v rozpočtovej a v príspevkovej sfére.

Tuzemská pracovná cesta

Zamestnancovi pri vyslaní na tuzemskú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• stravné alebo bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3),

• iné a vyššie náhrady (§ 9 – len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce).

Stravné/bezplatne zabezpečené stravovanie

Ak tuzemská pracovná cesta zamestnanca v kalendárnom dni netrvá 5 hodín a viac (nie je splnená základná podmienka pre poskytovanie stravného podľa § 5 ods. 1, t. j. doba trvania pracovnej cesty 5 hodín a viac) a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ môže podľa § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách poskytnúť stravné v:

a) peňažnom plnení až do sumy stravného ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín (t. j. až do sumy 6,80 € – opatrenie MPSVR SR č. 432/2022 Z. z. o sumách stravného); zákonom o cestovných náhradách je ustanovená len maximálna suma stravného, zamestnávateľ ju nemusí využiť, ale môže poskytnúť zamestnancovi aj nižšie stravné, ako je stravné ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, alebo

b) nepeňažnom plnení, t. j. bezplatné stravovanie (napr. bezplatný obed).

Pojem „neumožní stravovať sa zvyčajným spôsobom“ v zákone o cestovných náhradách nie je definovaný. Možno ho vzťahovať na všetky časové úseky v rámci kalendárneho dňa (t. j. napr. nielen na čas obeda, keď sa zamestnanec obvykle stravuje za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce, ale aj na čas raňajok alebo večere). Zamestnávateľ môže teda poskytovať nenárokové stravné v rámci hociktorého časového úseku počas kalendárneho dňa, t. j. aj v raňajších, popoludňajších a večerných hodinách, pretože aj v tomto čase sa zamestnanec stravuje určitým zvyčajným spôsobom.

Forma poskytovania nenárokovej náhrady stravné

O poskytované nenárokovej náhrady stravné rozhoduje zamestnávateľ, jeho poskytovanie nie je založené na dohode so zamestnancom, ani na dohode v kolektívnej zmluve. Vzhľadom na to, že § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách upravuje iba rámcové podmienky poskytovania stravného sa odporúča, aby konkrétnejšie podmienky poskytovania tejto nenárokovej náhrady mal zamestnáv

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Vykonávanie základnej finančnej kontroly v otázkach z praxe N

Publikované:

V príspevku sa venujeme spracovaniu častých otázok z praxe vzhľadom na vykonávanie základnej finančnej kontroly podľa ustanovení § 7 ods. 2 a 3 v nadväznosti na § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Otázky sa venujú najmä náležitostiam základnej finančnej kontroly a aj čitateľovi prezentujú časté finančné operácie, ktoré musia v praxi byť overené základnou finančnou kontrolou aj vzhľadom na dikciu osobitných predpisov.

Správa o kontrolnej činnosti za rok 2021 pre hlavných kontrolórov N

Publikované:

Povinnosť vyhotoviť Správu o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce upravuje zákon    č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 18f ods. 1 písm. e) a treba uviesť, že takáto Správa nemá súvis s výročnou správou obce za rok 2021 a nie je ani jej súčasťou. Správa o kontrolnej činnosti za rok 2021 je spracovaná výlučne hlavným kontrolórom obce, mesta alebo vyššieho územného celku, a to bez ohľadu na veľkosť obce, rozsah kontrolnej činnosti, personálny aparát pri výkon kontroly a podobne.

Správa o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra v kocke N

Publikované:

V podmienkach samosprávy obcí je obligatórnou povinnosťou hlavného kontrolóra spracovanie Správy o kontrolnej činnosti. Predmetom príspevku je definícia tohto materiálu, jeho predkladanie, náležitosti a schvaľovanie v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Súčasťou nášho príspevku je aj vzor uvedenej správy z prostredia hlavného kontrolóra v samospráve v súčasnom právnom stave.

Prenajímanie priestorov N

Publikované: