Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Zmeny v zákone o pohrebníctve účinné od 1. januára 2020

Publikované: Autor/i: Boris Balog

Pohrebníctvo je v Slovenskej republike regulované zákonom č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o pohrebníctve“). Prijatý bol v roku 2010 a účinný je od 1. januá­ra 2011. Zákon o pohrebníctve upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaním pohrebnej služby, krematória, pohrebiska, s prevádzkovaním balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov. Zákon o pohrebníctve nebol od svojho prijatia v roku 2010 novelizovaný a až po takmer desiatich rokoch jeho účinnosti prichádza prvá novelizácia, ktorá reaguje na poznatky aplikačnej praxe. Ide o zákon č. 398/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o ­pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je účinný od 1. januára 2020.

Základné zmeny v zákone o pohrebníctve

Základné zmeny a doplnenia zákona o pohrebníctve sa týkajú nasledujúcich oblastí úpravy:

  • úprava ochranných pásiem na účely vytvorenia pietnych miest na pohrebiskách,
  • spresnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom alebo predčasne odňatým ľudským plodom,
  • stanovenie pravidiel a podmienok vystavovania ľudských pozostatkov,
  • doplnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializovanom pracovisku nukleárnej medicíny, ktorý z dôvodu ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením nevydá na pochovanie ľudské pozostatky osoby kontaminovanej rádionuklidmi do 48 hodín, ale až v čase, keď tieto kontaminované ľudské pozostatky už nebudú ohrozovať zdravie osôb, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu,
  • spresnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú označovania rakvy, transportnej rakvy alebo transportného vaku pre fyzickú osobu – podnikateľa a právnickú osobu, ktorá prevádzkuje pohrebnú službu,
  • doplnenie povinnosti prevádzkovateľa pohrebnej služby, ako aj fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá prevádzkuje krematórium a fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá prevádzkuje balzamovanie a konzerváciu, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,
  • zavedenie nových priestupkov a správnych deliktov, ktoré majú zvýšiť vymáhateľnosť plnenia povinností ustanovených zákonom o pohrebníctve.

Úprava ochranných pásiem na účely vytvorenia pietnych miest na pohrebiskách

Pri umiestňovaní pohrebiska je potrebné, aby obec zohľadnila jeho pietny charakter. Zákon o pohrebníctve v § 15 ods. 7 pôvodne ustanovoval, že „Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

Novela zákona o pohrebníctve prináša od 1. januára 2020 zmenu v tom, že neustanovuje ochranné pásmo pohrebiska priamo v zákone, ale zveruje obci možnosť všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska. Obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska, pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ňom so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoví činnosti, ktoré nie je možné v ochrannom pásme vykonávať počas pohrebu.

Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, účinný od 1. januára 2011, upravil ochranné pásmo pohrebiska v šírke 50 m a v tomto ochrannom pásme povolil umiestňovať budovy schválené územným rozhodnutím alebo podľa v tom čase platného územného plánu a budovy, ktoré súvisia s prevádzkou pohrebiska, ako je dom smútku a budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, kamenárstvo, kvetinárstvo a podobne.

Aplikácia presne ustanoveného ochranného pásma v šírke 50 metrov na všetkých pohrebiskách sa v praxi ukázala ako

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Lekárske vyšetrenia počas home office N

Publikované:

Pandémia COVID-19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je práca z domu, tzv. home office. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce. Kvôli benefitu voľnosti počas home office zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia. Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo, naopak, má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“?

Právna ochrana je len taká dobrá ako technológia eKarantény N

Publikované:

V roku 2020 bola za účelom efektívneho boja proti pandémií ochorenia COVID-19 použitá aplikácia s názvom eKaranténa. Jej prevádzkovateľom bol Úrad verejného zdravotníctva SR. Aplikáciu malo na starosti Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Smart karanténa mala umožniť ľuďom vyhnúť sa štátnej karanténe. U ľudí si pozitívne renomé nezískala, ako po úvodných organizačných problémoch sprevádzajúcich jej spustenie, i po následných technickým problémoch. Pravdou je, že bola vnímaná negatívne ešte pred samotným spustením z dôvodu pomalého nástupu a vyvstávajúcich otázok ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany osobných údajov. Novelou (1) sa v skrátenom legislatívnom konaní vložila do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon) normatívna časť upravujúca podmienky použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami.

Je COVID-19 pracovným úrazom alebo iným ochorením súvisiacim s prácou? N

Publikované:

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Úrazový príplatok pre COVID-19 N

Publikované:

Kto má nárok? Nárok na úrazový príplatok z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 majú: Zamestnanci, ktorí sú uznaní počas krízovej situácie za dočasne práceneschopných z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktorým zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie COVID-19 im vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom. Fyzická osoba (osoby uvedená v § 17 ods. 2 zákona pozri nižšie), ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť tejto činnosti.

Pandémia urýchlila trend práce na diaľku N

Publikované:

Rovnako ako predchádzajúce pandémie a ďalšie významné svetové udalosti, ako napríklad veľká hospodárska kríza a druhá svetová vojna, pandémia koronavírusu zásadne zmení pracoviská a charakter samotnej práce. Kolektív vedcov vo svojom výskume identifikoval niekoľko potenciál­nych účinkov práce na diaľku, napríklad zníženie fyzických podnetov, ktoré postupne môžu viesť k zásadným zmenám pracovných vzťahov.