Celá spoločnosť nielen u nás, ale i v Európe, je v súčasnosti postihnutá energetickou a surovinovou krízou. Na jej zvládnutie sa prijímajú rôzne úsporné opatrenia. Niektoré, najmä v oblasti energetiky, pôsobia možno až drasticky. Obavy z nedostatku ropy a plynu sa premietajú nielen do šetrenia a znižovania spotreby produktov na ich báze, ale aj do znižovania spotreby elektrickej energie a úspor pri vykurovaní. Nedostatok či výpadky v dodávkach ropy a plynu môžu nepriaznivo dopadnúť i na produkciu plastov, pre ktoré sú základnými surovinami. Aj keď sú snahy hľadať pri výrobe plastov alternatívne suroviny, tak ropa a plyn budú ešte dlho pre plasty kľúčové. Alternatívou pre ropu a plyn však môže byť aj lepšie využívanie plastového odpadu ako druhotnej suroviny.
Plasty a výrobky z nich budú napriek rôznym snahám, pokusom a legislatívnym opatreniam a zákazom ešte dlho súčasťou nášho života. Plasty nie sú jediným a ani nie hlavným produktom spracovania ropy a plynu a pre petrochémiu sú popri benzíne, nafte, olejoch často len nutným doplnkovým produktom. Napriek hľadaniu alternatívnych surovinových zdrojov pokračuje aj vývoj v oblasti nových, vylepšených vlastností "ropných" plastov a technológií ich výroby. Cieľom je určite i lepšie využitie ropy či plynu. Plasty sa hodnotili a vzájomne porovnávali podľa tzv.
ropného ekvivalentu,
teda podľa teoretického množstva ropy (v tonách) potrebných na výrobu konkrétneho plastu. Tento ekvivalent sa v minulosti používal hlavne na vzájomné porovnávanie plastov pri hľadaní najvhodnejšieho materiálu (plastu) pre nejakú aplikáciu. Ropný ekvivalent nebol konštantnou nemennou veličinou a závisel aj od úrovne technológie spracovania ropy a od jej kvality. Mohol byť rôzny pre rôzne rafinérie, ale mal určite i veľkú výpovednú hodnotu. Často bol tiež východiskom pre výskumné úlohy zamerané na nové či vylepšené technológie výroby jednotlivých polymérov. Nízky ropný ekvivalent pre niektorý plast v porovnaním s iným ešte neznamenal, že výroba plastu s nižším ropným ekvivalentom je energeticky a materiálovo menej náročná než výroba plastu s vysokým ropným ekvivalentom. Napríklad výroba PVC (polyvinylchlorid), ktorá má ropný ekvivalent pod 0,5, je energeticky viac náročná než výroba polyolefínov (PO) polyetylénu (PE) či polypropylénu (PP), ktorých ropný ekvivalent je nad 0,9. Riešenia znižovania spotreby ropy pri výrobe plastov je treba riešiť komplexne s výrobou iných rafinérskych produktov. Je to možná, ale dlhšia a investične určite náročnejšia cesta, ako sa vyrovnať s nižšou závislosťou na dodávkach ropy a zemného plynu.
Rýchlejšou cestou, ako uspokojiť potreby trhu a zároveň sa vyrovnať s požiadavkami na šetrenie ropy a plynu, je lepšie a efektívnejšie využitie a zhodnotenie recyklovateľného plastového odpadu.
V 70. rokoch minulého storočia nastal u nás výrazný rozvoj výroby, spracovania a aplikácie plastov. V tom čase sa v odborných časopisoch objavovali informácie o tom, že v Spojených štátoch amerických a Japonsku sa vytriedený plast lisuje do balíkov, a tieto sa ukladajú do starých banských štôlní, vraj na "horšie časy", keď bude menej ropy a bude potrebné ňou šetriť. Tieto informácie sa u nás často preberali s úsmevom a slovo "recyklácia pastového odpadu" bolo takmer neznáme, prípadne (ešte) nepotrebné. Žiaľ, ani každoročne narastajúci objem plastového odpadu dlho nebol dôvodom pre vážnejšie riešenie recyklácie. Komu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
