Littering a zálohovanie jednorazových obalov na nápoje

Littering alebo to, čo pre nás dnes znamená napríklad vyhodenie jednorazového obalu z okna osobného auta, je v skutočnosti pomerne mladý a moderný spoločenský fenomén. Objavuje sa v polovici minulého storočia. Jeho korene sú spojené s výrobou väčších množstiev materiálov, obalov a jednorazových výrobkov. Všetky uvedené komponenty spôsobili väčšiu produkciu odpadov a podstata pomenovania uvedeného spoločenského javu je spojená predovšetkým s plastami. Jednoducho povedané, rastúca hospodárska produkcia vyvolala zvyšovanie počtu skládok odpadov a súčasne sa zrýchlilo tempo vplyvu odhadzovania uvedených materiálov na skládky. Spoločenský a ekonomický tlak na udržateľnosť a kapacitu skládok odpadov sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí niekoľkonásobne zvýšil. Jednotlivec alebo koncový spotrebiteľ si častokrát neuvedomuje dosah jednoduchého úkonu, akým je vyhodenie plastového pohára alebo plastovej fľaše od nápoja do vonkajšieho prostredia. Znie to až zarážajúco, ale dopady uvedených úkonov človeka môžu byť priam monumentálne. Najviac sa uvedené správanie človeka prejavuje predovšetkým v oblasti kvality obecného životného prostredia a v rámci vzťahov nakladania s komunálnym odpadom. Súčasná veda zdôrazňuje predovšetkým význam vzdelávania v predmetnej oblasti spoločenského života, a to preto, že sankčné mechanizmy a zákonné nástroje trestania za uvedené "prehrešky" častokrát zlyhávajú a neplnia svoj pôvodný zákonný účel. Je preto pravdepodobné, že najmä cielená výchova a vzdelávanie v oblasti nakladania s jednorazovými obalmi a odpadmi z odpadov môžu zamedziť, resp. znížiť výskyt litteringu ako spoločensky neželeného javu. Litter­ing sa vo všeobecnosti chápe ako správanie človeka, ktorého podstata spočíva v nesprávnej likvidácii odpadových produktov. K tomuto javu môže zo strany človeka dôjsť úmyselne alebo neúmyselne (resp. nedbalo), avšak oba spôsoby tohto správania majú svoje environmentálne dopady. Štatistiky naznačujú, že medzi najčastejšie vyhodené položky patria cigaretové filtre, obaly potravín, plastové fľaše, jednorazové poháre a šálky, nákupné tašky a tašky na potraviny, slamky, plechovky od nápojov, zvyšky pneumatík a súčasti motorových vozidiel. Neexistuje jednotné meradlo výskytu uvedených surovín. Uvedené predmety sa však vo všeobecnosti vyskytujú medzi odpadmi v rámci litteringu najčastejšie. Neexistuje tiež ani jednoznačná odpoveď na príčiny spomenutého správania ľudia. Predpokladá sa, že približne 1/5 uvedených predmetov pochádza z nezabezpečených dopravných prostriedkov, resp. z nesprávne zabezpečených odpadkových košov. Ustálil sa však názor na to, že veľká väčšina odpadu je v rámci litteringu vyhodená úmyselne a cielene. Existujú odhady, ktoré naznačujú, že približne 3/4 uvedeného odpadu pochádza vo vyspelých krajinách od motoristov a chodcov. [1] Medzi všeobecne uznané príčiny odhadzovania uvedených odpadov patria štyri dôvody, ktoré prekvapia svojou triviálnosťou. Za prvú príčinu sa zvykne označovať lenivosť alebo neopatrnosť. Medzi ďalšie príčiny patrí nedostatočný prístup k nádobám na odpadky. Zásadnú úlohu v oblasti litteringu zohráva aj zhovievavá právna úprava, ktorá môže aj nemusí deklarovať striktný prístup k spoločensky neželaným javom, akým je aj littering, avšak podstatná je najmä jej aplikácia a výkon v právnej praxi. No a za poslednú príčinu litteringu sa vo všeobecnosti považuje prítomnosť samotných odpadkov v prostredí. Posledný dôvod ako taký môže spôsobiť postupnú desenzibilizáciu človeka na výskyt odpadkov v jeho okolí. Človek tak postupne akoby akceptoval prítomnosť odpadov v prostredí a považuje ich za prirodzenú, resp. štandardnú súčasť svojho životného prostredia. [2]