Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch. Tieto zmeny sa výrazne dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve. Tento príspevok sa zaoberá procesom vzniku pracovného pomeru v školách a školských zariadeniach so zameraním na zmeny vyplývajúce z novely Zákonníka práce.
Pracovná zmluva
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer ako zmluvný vzťah predpokladá, že obsah pracovnej zmluvy je tvorený vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec. V praxi tomu tak vždy nie je. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnanec je v postavení slabšej zmluvnej strany. Toto postavenie vyplýva z pozície zamestnávateľa, ktorý disponuje voľným pracovným miestom a zamestnanca, ktorý je spravidla len jedným z viacerých vhodných uchádzačov o prácu. V praxi sa tak často stáva, že zamestnanec len prijíma podmienky predostreté zamestnávateľom v pracovnej zmluve. V prípade nesúhlasu zamestnanca s obsahom pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ tieto podmienky upraviť podľa požiadaviek zamestnanca, ale rovnako tak mu môže nevyhovieť a uprednostniť iného uchádzača, ktorému obsah pracovnej zmluvy vyhovuje.
Dôležitým aspektom pracovného pomeru ako zmluvného vzťahu je aj skutočnosť, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán, t. j. zamestnanca a zamestnávateľa.
Po novom Zákonník práce vyslovene upravuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V tomto prípade ide len o formálnu zmenu, lebo identifikačné údaje, resp. označenie zamestnanca a zamestnávateľa bolo aj doteraz samozrejmosťou pri uzatváraní pracovných zmlúv. Pri identifikačných údajoch zamestnávateľa netreba zabúdať, že v prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ. Pri školách s organizačnými zložkami, resp. spojených školách je zamestnávateľom vždy škola s organizačnými zložkami alebo spojená škola, nikdy nie jednotlivé organizačné zložky.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
c) deň nástupu do práce.
Ad a) Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Pracovná náplň nie je povinným dokumentom. Pracovná náplň nemusí vyplývať len zo samostatného dokumentu označeného ako pracovná náplň, ale konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Pri určovaní pracovnej náplne zamestnávateľ nemôže prekročiť rozsah, ktorý pripúšťa daný druh práce.
Príklad:
Učiteľovi nemožno v rámci pracovnej náplne nariadiť, aby v čase letných prázdnin, keď nemá dostatok dovolenky, sa staral o záhradku, ktorú má škola v areáli a využíva ju na výchovno-vzdelávací proces so žiakmi (napr. pracovné vyučovanie).
Stručná charakteristika druhu práce v prostredí škôl a školských zariadení vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (napr. výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ základnej školy).
V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže doh
