Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Obec/Mesto

Výpoveď zamestnancovi

Publikované: Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnanec je od 2. 2. 2021 práceneschopný (PN), čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, a ani tento rok (2022) sa zamestnanec neozval ohľadne zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať písomne ani telefonicky. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ani potvrdenie o predĺžení PN nedoručil. Aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať? Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, tak počas dočasnej pracovnej neschopnosti mu zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Ide o osobitnú kategóriu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, kedy sú zamestnanci v tzv. ochrannej dobe. Ochranná doba predstavuje mimoriadny stav, v ktorej sa zamestnanec prechodne nachádza, a kedy je zo zákona chránený pred nepriaznivými dôsledkami skončenia pracovného pomeru. Počas tejto doby zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď. Zákaz výpovede sa vzťahuje len na zamestnávateľa, to znamená, že zamestnanec sám výpoveď môže dať, u neho žiadna ochranná doba neplatí. Uvedené vyplýva z ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce:
"Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia."
Existujú aj výnimky zo zákazu výpovede, ktoré sú upravené v ust. § 64 ods. 3 Zákonníka práce, napríklad zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď d
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Obec/Mesto

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Práva a povinnosti zamestnávateľov (2. časť) N

Publikované:

Pri každodennom pracovnom zhone je niekedy ťažké nájsť si priestor na diskusiu, na riešenie problémov. Najmä vo veľkých firmách býva zložité kontaktovať kompetentných pracovníkov. Vhodným miestom, kde možno predpokladať na riešenie pracovné problémy zamestnancov, ktorých zástupca zamestnancov zastupuje, je komisia BOZP. Túto komisiu je povinný zriadiť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, a je jeho poradným orgánom. Komisiu BOZP tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Táto komisia zasadá najmenej raz za rok. Komisia BOZP je oprávnená pravidelne hodnotiť stav BOZP, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok, ďalej navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti. Ustanovením komisie BOZP nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade, že u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia vykonávať zamestnanci.

Práva a povinnosti zamestnávateľov (1. časť) N

Publikované:

Aktívne zapájanie zamestnancov do riešenia úloh bezpečnosti a ochrany zdravia je jedným zo základných princípov prístupu, ktorý je právne zakotvený v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnancom bolo zákonom o BOZP priznané právo vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológii, organizácii práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, prerokovávať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou a zúčastňovať sa na ich riešení.

Pracovný čas a jeho evidencia (4. časť) N

Publikované:

Jednou z povinností zamestnávateľa je aj povinnosť vedenia evidencie pracovného času zamestnancov ustanovená v § 99 Zákonníka práce.

Pracovný čas a jeho evidencia - Pracovný čas a prechod na zimný a letný čas (3. časť) N

Publikované:

Začiatok a koniec letného času na území SR je ustanovená Nariadením vlády SR č. 46/2017 Z. z. o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. V súlade s európskou legislatívou začiatok letného času pripadá na poslednú marcovú nedeľu a koniec na poslednú nedeľu v októbri.

Zmeny v Zákonníku práce od októbra 2022 N

Publikované:

Príspevok informuje o aktuálne pripravovaných, resp. schvaľovaných zmenách Zákonníka práce vyplývajúcich z transpozície prijatých smerníc EÚ.