Spracovanie odborného stanoviska hlavného kontrolóra k návrhu rozpočtu

Pre splnenie tejto úlohy musí hlavný kontrolór:

• preskúmať návrh rozpočtu obce,
• preveriť splnenie zákonných povinností, ktoré musí obec dodržať pri zostavení návrhu rozpočtu,
• skontrolovať, či bol návrh rozpočtu zverejnený zákonným spôsobom.

Výsledok hlavný kontrolór uvedie do odborného stanoviska k návrhu rozpočtu, ktoré má obsahovať nielen konštatovanie, že návrh rozpočtu bol spracovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a že bol zákonným spôsobom zverejnený, ale aj vyjadrenie odborného názoru hlavného kontrolóra na zostavenie návrhu rozpočtu, na jeho ekonomické východiská, navrhované záväzné ukazovatele a pod.

Pri spracovaní odborného stanoviska sa odporúča hlavným kontrolórom preveriť dodržanie zákonných povinností pri zostavovaní návrhu rozpočtu, najmä:

a) či je zostavený ako viacročný rozpočet obce a či sú v rámci jeho pôsobnosti v ňom vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov najmenej na tri rozpočtové roky;

b) či sú v návrhu rozpočtu vyjadrené finančné vzťahy obce:

• k štátu; týmito vzťahmi sú podiely na daniach v správe štátu, dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
• k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúcim pre nich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce, ako aj zo zmlúv,
• k zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorými sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou,
• k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom,
• k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy;

c) či návrh rozpočtu obsahuje zámery a ciele, ktoré bude obec realizovať z výdavkov rozpočtu, t. j. či je rozpočet zostavený v programovej štruktúre, či sú výdavky rozpočtu rozdelené do programov a či každý program má zadefinované konkrétne zámery, ciele a ukazovatele, ktoré chce obec v programovom období dosiahnuť (ak obec tvorí programový rozpočet);

d) či je návrh rozpočtu zostavený v členení na:

• bežné príjmy a bežné výdavky – bežný rozpočet,
• kapitálové príjmy a kapitálové výdavky – kapitálový rozpočet,
• finančné operácie;

e) či je v návrhu rozpočtu v plnom rozsahu uplatnená rozpočtová klasifikácia v súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“) a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; obec ako subjekt verejnej správy má povinnosť používať rozpočtovú klasifikáciu pri zostavovaní návrhu rozpočtu, jeho rozpise, spracovaní podrobného rozpočtu, sledovaní a vykazovaní údajov o jeho realizácii, rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií;

f) či sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu postupovalo podľa osobitného predpisu (ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti) a rozpočet je zostavený najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je:

• schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,
• údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka,
• údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky;

g) či je v návrhu rozpočtu prednostne zabezpečené krytie všetkých záväzkov, ktoré vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi;

h) či sú v návrhu rozpočtu rozpočtované prostriedky na dotácie na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov; tieto podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh;

i) či je návrh rozpočtu zostavený ako vyrovnaný v súlade s pravidlami podľa § 10 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy; obec má povinnosť zostaviť svoj rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový;

j) či je bežný rozpočet zostavený ako vyrovnaný alebo prebytkový, bežný rozpočet môže zostaviť ako schodkový, len ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu nevyčerpaných prostriedkov v minulých rokoch (výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia, ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov);

k) či je kapitálový rozpočet zostavený ako vyrovnaný alebo prebytkový; obec a VÚC ho môžu zostaviť ako schodkový, ak tento schodok budú obec a VÚC kryť zostatkami finančných prostriedkov z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo ak bude tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku,

l) či bol návrh rozpočtu na schválenie predložený podľa programov a v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie podľa § 10 ods. 2 a 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Hlavný kontrolór musí preveriť aj skutočnosť, či bol návrh rozpočtu zverejnený zákonným spôsobom podľa § 16 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a podľa § 9 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Obec musí zverejniť návrh rozpočtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce a tiež musí vykonať „pripomienkové konanie“ k návrhu rozpočtu, ktoré sa koná ako „pripomienkové konanie“ k vydaniu všeobecne záväzného nariadenia obce. Dňom vyvesenia návrhu rozpočtu obce začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu rozpočtu obce v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ rozpočtu prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ rozpočtu s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu rozpočtu.

Na záver je dôležité uviesť, že 20. 10. 2022 Národná rada SR schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá okrem iného reaguje na dôsledky rastu inflácie, rastu cien energií a iných tovarov a služieb na hospodárenie územnej samosprávy. Podľa §21h – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. decembra 2022 „ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2023; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2024 až 2026.“.

Podľa novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec nie je povinná pri zostavení rozpočtu dodržať pravidlo vyrovnanosti ustanovené v § 10 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Bežný rozpočet nemusí zostaviť ako vyrovnaný alebo prebytkový, ale ho môže zostaviť ako schodkový a to nielen preto, že vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch, ale aj z dôvodu použitia iných disponibilných zdrojov.

Obec nemusí dodržiavať pravidlo použitia prostriedkov rezervného fondu na bežné výdavky ustanovené v § 10 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu. Prostriedky rezervného fondu môže obec na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Obec má oprávnenie použiť prostriedky rezervného fondu na bežné výdavky bez týchto zákonných obmedzení.

Obec nemusí sledovať v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávať zmeny v rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka.

Neplatí časové obmedzenie pre vykonávanie zmien rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy; obec aj po 31. auguste príslušného rozpočtového roka môže vykonávať povolené prekročenie a viazanie finančných operácií, ktoré budú mať za dôsledok zvýšenie schodku rozpočtu obce.

Neuplatní sa ani povinnosť obce použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Návratné zdroje financovania sa budú môcť použiť aj na úhradu bežných výdavkov.

Tieto mimoriadne opatrenia vyvolané novelou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy budú platiť od účinnosti novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy do 31. decembra 2023.

Novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy nadobúda účinnosť 15. decembra 2022.

 

Zdroj: Národna rada SR