Biologicky rozložiteľný odpad a klimatické zmeny

V súčasnej dobe sú klimatické zmeny asi jednou z najdiskutovanejších tém ľudskej spoločnosti. Vo všeobecnosti sa klíma vníma ako trvalejší alebo dlhodobý režim počasia, ktorý pretrváva aspoň 30 rokov. Klimatický systém našej planéty zahŕňa viacero zložiek, na ktorých je vybudovaný. Vytvára ho predovšetkým atmosféra a vodstvo, ale aj snehová a ľadová pokrývka našej planéty. Medzi ďalšie zložky klimatického systému zaraďuje odborná verejnosť vrchnú časť zemskej kôry a biosféru predstavujúcu život na Zemi a taktiež tzv. noosféru, čiže oblasť aktívnej činnosti človeka, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú klímu. V globálnom meradle zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Za najvýznamnejšie zmeny v klíme sa v poslednom období považuje predovšetkým rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Zjednodušene povedané, pri vysokej koncentrácii skleníkových plynov sa tepelné vyžarovanie Zeme zadržiava v atmosfére, odráža sa naspäť na zemský povrch, a tým dochádza k rastu povrchovej teploty našej planéty. Ide teda o fyzikálny jav popísaný ako skleníkový efekt. Medzi najvýznamnejšie faktory vytvárajúce skleníkový efekt patria fosílne palivá, akými sú uhlie, ropa, zemný plyn a rašelina. Predovšetkým ich ťažba a spracovanie prispieva k ohrievaniu našej planéty. Ďalším producentom skleníkových efektov je najmä poľnohospodárstvo, ktoré prispieva k vytváraniu skleníkovo aktívnych plynov. Ostatnými činiteľmi podporujúcimi klimatické zmeny sú predovšetkým priemysel, doprava, odlesňovanie, urbanizácia a, samozrejme, aj odpady. Odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že klimaticky priaznivejšie je určite podporovať triedený zber odpadov a odpady recyklovať. Naopak, skládkovanie odpadov je z hľadiska priebehu klimatických zmien najnepriaznivejšie, keďže skládky odpadu sú významnými producentmi metánu. Prírodný odpad má vo všeobecnosti odberateľa a spotrebiteľa, a to najmä v podobe pôdnych organizmov, ktoré ho spracovávajú. Mnohé odpady, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, sú však častokrát nespracovateľné prirodzeným spôsobom, v dôsledku čoho vznikajú odpady, znečisťujú životné prostredie. Okrem toho odpady vytvorené ľudskou činnosťou môžu trvalo zaťažovať prostredie, prispievať k vytváraniu skládok a premnoženiu škodcov na nich. Uvedené odpady sú zároveň spôsobilé poškodzovať ekosystémy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti stabilnej klímy a udržiavania vody v krajiny. V neposlednom rade predmetné odpady znižujú estetickú hodnotu krajiny. [1]

Aj z uvedeného dôvodu ustanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len "rámcová smernica o odpade") tzv. hierarchiu odpadového hospodárstva. Smernice EÚ vo všeobecnosti zakotvujú zásady odpadového hospodárstva, ako napríklad povinnosť nakladať s odpadom tak, aby toto nakladanie nemalo negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. Zároveň požadujú zakotvenie podpory uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, a to v súlade so zásadou . Uvedená zásada požaduje, aby náklady na zneškodnenie odpadu znášal jeho držiteľ, predchádzajúci držitelia alebo výrobcovia výrobku, z ktorého odpad vznikol. Na základe uvedených skutočností preto rámcová smernica o odpade vníma hierarchiu odpadového hospodárstva ako poradie priorít toho, čo predstavuje v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva z celkového hľadiska za najlepšiu environmentálnu voľbu. Odklonenie sa od uvedenej hierarchie môže byť potrebné v prípade špecifických prúdov odpadov, ak je to odôvodnené okrem iného technickou uskutočniteľnosťou, ekonomickou životaschopnosťou a ochranou životného prostredia. Samotný doktrinálny prístup EÚ k povahe odpadov a k nakladaniu s nimi vyjadruje poznatok, že skládkovanie odpadov prispieva k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov do atmosféry. Aj preto Únia považuje za dôležité zjednodušiť triedený zber a posilňovať riadne spracovanie biologického odpadu, aby bolo možné vyrábať kompost a iné materiály založené na biologickom odpade, ktoré sú bezpečné z environmentálneho hľadiska.