Návrh a dizajn obalov ako súčasť obehového hospodárstva

Obalom je podľa zákona č. 79/2015 Z.z.o odpadocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. výrobok používaný na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa a spĺňa určité definované kritériá. Za obaly sa považujú aj nevratné časti obalov používané na tie isté účely [1]. Fáza návrhu obalov sa považuje za fázu s najväčším vplyvom na udržateľnosť obalov, ich recykláciu či opätovnú použiteľnosť [2]. Podľa účelu použitia obalu vstupujú ďalšie parametre a požiadavky. Pri potravinách sú to bližšie definované vhodné materiály a predmety určené pre styk s nimi, aby ich zložky neprechádzali do potravín v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie ľudí, alebo spôsobiť neprijateľnú zmenu v zložení potravín či zhoršenie ich organoleptických vlastností [3]. Ochrana pred vonkajšími vplyvmi, ako je slnečné žiarenie, vlhkosť, sucho, korózia či vhodnosť opätovného uzavretia obalu bez vplyvu alebo s minimálnym vplyvom na kvalitu potraviny sa vykonáva prostredníctvom rôznych bariér a prímesí. Ako príklad možno uviesť pokrytie plastového obalu tenkou vrstvou oxidu hlinitého pri káve, orechoch či chipsoch, ďalej oxidu kremíka pri plastových táckach a kelímkoch, ďalej kombinácia viacerých druhov materiálov ako napríklad polyetylénu a polypropylénu u obalov na sladkostiach, syroch, mäsových výrobkoch, tenkou vrstvou silikónu pre kvalitnejšie uzavretie pri zaváraninách alebo nápojoch, farebných prímesiach či použitím stabilizátorov UV obmedzujúcich prienik svetla vo fľašiach a iné. Súčasťou obalu je potlač, etiketa či visiaci štítok. Na jednej strane sú to súčasti, ktoré pomáhajú prispievať k dlhšej životnosti potravinového výrobku, na druhej strane nesprávnou kombináciou materiálov, bariér, či