Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Obec/Mesto

Pracovný čas a jeho evidencia - Vymedzenie doby odpočinku (2. časť)

Publikované: Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Doba odpočinkuje akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom a kedy zamestnanec prácu nevykonáva, t. j.:

●   prestávka na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce),

●   nepretržitý denný odpočinok (§ 92 Zákonníka práce),

●   nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93 Zákonníka práce),

●   dni pracovného pokoja (§ 94 Zákonníka práce).

Prestávku na odpočinok a jedenie je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi v dĺžke 30 minút, ak je pracovná zmena dlhšia ako 6 hodín. Mladistvému zamestnancovi je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút už vtedy, ak je pracovná zmena dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie (rozsudok NS ČR 21 Cdo 42/2006). Súčasná právna úprava zakazuje poskytovať prestávky na odpočinok a jedenie na začiatku a na konci pracovnej zmeny.

Podľa § 91 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný informovať zamestnancov o prestávke v práci na odpočinok a jedenie spôsobom, ktorý je rovnaký ako pri oznamovaní rozvrhnutia pracovného času. V zásade to znamená, že zamestnávateľ informuje zamestnancov o prestávke v práci na odpočinok najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, či zamestnanecký dôverník). V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ oprávnený konať samostatne. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 1 Zákonníka práce.

Prestávku na odpočinok a jedenie zamestnávateľ poskytuje v „prirodzenej podobe“. Prirodzenou podobou sa rozumie poskytnutie času v trvaní 30 minút, ktoré zamestnanec strávi odpočinkom a/alebo jedením. Prestávku na odpočinok a jedenie teda nemožno deliť a nemožno ju poskytnúť ani napr. v peňažnej podobe (teda ako preplatenie prestávky). Počas prestávky na odpočinok a jedenie zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu pre zamestnávateľa a nie je povinný sa ani zdržiavať na pracovisku.

Nepretržitý denný odpočinok predstavuje dobu medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny, ktorá by mala byť podľa Zákonníka práce najmenej v dĺžke 12 hodín v priebehu 24 hodín (u mladistvého 14 hodín). Tento odpočinok možno skrátiť až na 8 hodín, ale len zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov, a to v týchto prípadoch:

●   v nepretržitých prevádzkach,

●   pri turnusovej práci,

●   pri naliehavých poľnohospodárskych prácach,

●   pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby,

●   pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov,

●   pri mimoriadnych udalostiach.

Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok, je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Obec/Mesto

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (2. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (1. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka (2. časť) N

Publikované:

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva N

Publikované:

Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 170/2023 Z. z. v čiastke 62

Transakcie vykonávané obcou a predmet dane z pridanej hodnoty (2. časť) N

Publikované:

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.