Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Určenie zariadení na spracovanie zozbieraného odpadu vzniknutého na území obce, Vec C-292/12 - RAGN-SELLS

Dátum:

Zásady blízkosti, prednosti zhodnotenia a sebestačnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica 2008/98“) umožňujú samosprávnemu územnému celku, aby podniku poverenému zberom odpadu na jeho území uložil povinnosť odvážať zmesový komunálny odpad zozbieraný zo súkromných domácností, ako aj prípadne od iných pôvodcov odpadu do najbližšieho vhodného zariadenia na spracovanie odpadu, ktoré sa nachádza v tom istom členskom štáte ako tento samosprávny celok.

Ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“) v spojení s článkom 16 smernice 2008/98 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

a)  umožňujú samosprávnemu územnému celku, aby podniku poverenému zberom odpadu na jeho území uložil povinnosť odvážať zmesový komunálny odpad zozbieraný z domácností, ako aj prípadne od iných pôvodcov odpadu do najbližšieho vhodného zariadenia na spracovanie odpadu, ktoré sa nachádza v tom istom členskom štáte ako tento samosprávny celok,

b)  nepovoľujú samosprávnemu územnému celku, aby podniku poverenému zberom odpadu na jeho území uložil povinnosť odvážať priemyselný a stavebný odpad vzniknutý na jeho území do najbližšieho vhodného zariadenia na spracovanie odpadu, ktoré sa nachádza v tom istom členskom štáte ako tento samosprávny celok, ak je tento odpad určený na zhodnotenie, pokiaľ sú pôvodcovia uvedeného odpadu povinní ho odovzdať uvedenému podniku alebo ho dodať priamo do uvedeného zariadenia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ (piata komora) z 12. decembra 2013, Ragn-Sells, C-292/12, EU:C:2013:820.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 35 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ a pravidiel hospodárskej súťaže obsiahnutých v ZFEÚ, ako aj článku 16 ods. 3 smernice 2008/98. Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou ­RagnSells AS (ďalej len "RagnSells") a Sillamäe Linnavalitsus (mesto Sillamäe), ktorého predmetom sú určité ustanovenia súťažných podkladov prijaté týmto mestom v rámci konania na udelenie koncesie na služby zberu a odvozu odpadu vzniknutého na území mesta.
Spor vo veci samej
Sillamäe je pobrežné mesto s približne 15 000 obyvateľmi, ktoré sa nachádza v severovýchodnej časti Estónska. V roku 2007 mesto Sillamäe vyhlásilo verejné obstarávanie s cieľom uzatvoriť zmluvu, ktorou sa právnickým osobám súkromného práva uloží povinnosť vykonávať spracovanie a opätovné využitie komunálneho odpadu na skládke v Sillamäe. Táto koncesia na služby bola udelená spoločnosti Ecocleaner Sillamäe OÜ na obdobie desiatich rokov.
V roku 2011 vyhlásilo uvedené mesto verejné obstarávanie na udelenie koncesie na služby zberu a odvozu odpadu vzniknutého na jeho území. Spor vo veci samej sa týka zákonnosti ustanovenia v bode 3.5 súťažných podkladov k tomuto druhému verejnému obstarávaniu (ďalej len "súťažné podklady"). Podľa tohto ustanovenia sa mal zmesový komunálny odpad odvážať do centra na spracovanie odpadu v Sillamäe (ďalej len "zariadenie v Sillamäe") - a to do zariadenia, ktoré bolo predmetom prvého verejného obstarávania - nachádzajúce sa vo vzdialenosti 5 km od uvedeného mesta, a stavebný a priemyselný odpad sa mal odvážať do centra na spracovanie odpadu v Uikala (ďalej len "zariadenie v Uikala"), vzdialenú 25 km. Mesto ­Sillamäe s prevádzkovateľom tohto druhého zariadenia neuzatvorilo zmluvu o spracovaní odpadu.
RagnSells je podnik, ktorý pôsobí súčasne v oblasti spracovania zmesového komunálneho odpadu, ako aj v oblasti odvozu odpadu. Tento podnik najmä uvádza, že uvedené ustanovenie tým, že vyžaduje, aby odpad určitého druhu, ktorý je zberaný na území mesta ­Sillamäe, bol odvážaný do dvoch zariadení označených v spornom ustanovení súťažných podkladov, s vylúčením akýchkoľvek iných zariadení, ktoré by mohli rovnako spracovať dotknutý odpad, priznáva prevádzkovateľom týchto dvoch zariadení výlučné právo, ktoré je v rozpore so zásadou slobodnej hospodárskej súťaže, ako aj so zásadou voľného pohybu tovarov, slobodou usadiť sa a so zásadou slobodného poskytovania služieb. Ide pritom o obvyklú prax estónskych samosprávnych územných celkov, založenú na spornom výklade § 67 ods. 3 bodu 4 zákona o odpadoch, podľa ktorého musia tieto samosprávne celky v koncesiách na odvoz odpadu, ktoré udeľujú, označovať cieľové zariadenie na spracovanie zozbieraného odpadu.
RagnSells uvádza, že v okruhu 260 kilometrov sa v ­Estónsku nachádza jedenásť konkurenčných zariadení na spracovanie zmesového komunálneho odpadu, z ktorých väčšina podľa vnútroštátneho súdu používa rovnocenné technológie. Ďalej tvrdí, že spor vo veci samej sa dotýka principiálnej otázky, ktorej dopad prekračuje hranice Estónska, keďže v závi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.