Štát nevie, ako kvalitné služby poskytujú komunitné centrá občanom a ani to, ako ich udržateľne financovať

Bratislava  4. decembra  2020 – Hoci ich existencia je nevyhnutná na zlepšenie situácie ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením, väčšina z 374 komunitných centier môže po skončení eurofondových projektov ukončiť svoju činnosť. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR na základe výsledkov kontroly, ktorá bola realizovaná v samosprávach banskobystrického kraja. Štát si jasne nezadefinoval, čo od miestnych komunitných centier očakáva a aké majú byť ich hlavné aktivity vo vzťahu ku klientom. Národní kontrolóri preto navrhujú organizáciu odbornej diskusie k tejto téme a zároveň považujú za nevyhnutné nielen nové nastavenie udržateľného viaczdrojového financovania centier, ale aj ich metodického riadenia a kontroly zo strany rezortu práce. Na fungovanie centier, ktoré pomohli viac ako 50-tisíc občanom, išlo takmer 76 miliónov eur a to prioritne z európskej finančnej pomoci.

Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR sa zamerala na fungovanie komunitných centier a ich podporu zo strany štátu a miestnej samosprávy v období rokov 2017 až 2019. Kontrolóri upozorňujú, že štát by mal jednoznačne zadefinovať, aký je účel komunitných centier, aké odborné a vecné aktivity majú komunitné centrá vykonávať vo vzťahu k určeným cieľovým skupinám. Kontrola okrem iného poukázala na rozdielne pohľady na danú problematiku. Na jednej strane stojí rezort práce a sociálnych vecí, ako gestor národných politík v sociálnej oblasti, podľa ktorého majú komunitné centrá pomáhať všeobecne ľuďom v núdzi, na druhej strane je postoj Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý zdôrazňuje sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Podpredseda úradu Ľubomír Andrassy je preto presvedčený, že rezort práce by mal pripraviť celonárodnú diskusiu, ktorá by zhodnotila prínos komunitných centier a ich projektov určených na pomoc osobám ohrozených sociálnym vylúčením. „Naše zistenia z terénu naznačujú, že aktivity centier nesmerujú do plnenia cieľov sociálnej inklúzie a už pri schvaľovaní projektov chýbali merateľné ukazovatele, ktoré by umožnili vecne vyhodnotiť ich prínos pre konkrétnu cieľovú skupinu či komunitu“, dodáva Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR, ale aj vedenie ministerstva práce na riziko, ktoré súvisí s vysokou mierou závislosti financovania slovenských komunitných centier len zo zdrojov EÚ. „Hoci právo zriaďovať komunitné centrá a smerovať ich aktivity voči konkrétnym skupinám obyvateľov obce či mesta patrí do kompetencie miestnej samosprávy, tie sa len na malé výnimky, nepodieľajú na ich financovaní a prevádzke. Pritom ide o jednu z kľúčových verejných politík, ktorú majú možnosť vykonávať samosprávy v súčinnosti so štátom voči svojim obyvateľom“, pripomína v tejto súvislosti podpredseda NKÚ. Ide napríklad o podporu cieleného vzdelávania, získavania nových pracovných zručností či riešenia dôležitých životných situácií. Na Slovensku boli komunitné centrá zaradené medzi národné priority v oblasti sociálnych služieb a aj preto boli na ich fungovanie vyčlenené európske zdroje, pričom od roku 2014 smerovalo na ich budovanie i prevádzku bezmála 76 miliónov eur (tabuľka v prílohe).

Jednostranne nastavený model financovania centier je podľa kontrolného úradu neudržateľný. Absencia viaczdrojového financovania prirodzene vyvoláva otázku, čo bude s centrami, ak ich činnosť nebude podporovaná z európskych zdrojov. Sú samosprávy schopné zo svojich rozpočtov aktívne podporiť fungovanie centier, ktoré majú byť jedným z pilierov sociálnej inklúzie na miestnej úrovni? Jasné odpovede na tieto otázky by mali hľadať komunálni politici, pracovníci centier, odborníci z rezortu práce, ale aj akademickej obce, konštatuje Ľ. Andrassy. Aj preto NKÚ odporúča zorganizovať verejnú diskusiu, ktorá by nielen vyhodnotila doterajší prínos komunitných centier, ale taktiež by prispela k nastaveniu nového, udržateľného a viaczdrojového financovania ich aktivít. Okrem finančných otázok je nevyhnutné riešiť systém vzdelávania zamestnancov centier, alebo nezávislého hodnotenie kvality poskytovaných sociálnych služieb.

Napriek zisteným nedostatkom kontrolný úrad konštatuje, že komunitné centrá majú svoje opodstatnenie a môžu byť významným nástrojom v rukách miestnej samosprávy v boji so sociálnym vylúčením či chudobou ľudí priamo v mieste ich každodenného života. Snahu zamestnancov jednotlivých centier a ich osobný prístup k vykonávaniu činností pre komunitu hodnotia kontrolóri pozitívne. Je však potrebné nové nastavenie fungovania komunitných centier, ktoré zaručí ich prežitie do budúcnosti. Je tiež dôležité, aby už investované finančné prostriedky boli účinne využité v prospech zlepšenia sociálnej situácie ľudí v chudobe, či mimoriadnej životnej situácií.

Komunitné centrá sú v zmysle zákona o sociálnych službách jedným z nástrojov sociálnej politiky štátu. Pomáhajú ľuďom v núdzi alebo v sociálnom vylúčení, ktorí z rôznych príčin nemajú možnosť plnohodnotnej účasti na ekonomickom, kultúrnom a spoločenskom živote spoločnosti. Jednou z úloh centier je vytvárať pre jednotlivcov príležitosti k osobnostnému rastu v rôznych etapách ich života a chrániť ich pred hrozbou sociálneho vylúčenia. Celkovo na Slovensku pôsobilo v minulom roku 374 komunitných centier, v ktorých takmer 600 zamestnancov pomáhalo 50 tisíc klientom.

Komunitné centrá poskytujú širokú škálu služieb a svoju činnosť prispôsobujú podmienkam a požiadavkám konkrétnej komunity v ktorej pôsobia. Pomáhajú tak dospelým ako aj rôznym vekovým skupinám detí. Ich klientmi sú prevažne ľudia z marginalizovaných skupín, ktorým centrá pomáhajú pri príprave na školské vyučovanie, v dochádzke či v zmysluplnom trávením voľného času. Zamestnanci komunitných centier tiež poskytujú sociálne poradenstvo a pomáhajú klientom budovať pracovné návyky pre ich uplatnenie na trhu práce. Dospelých tiež učia napr. pracovať s úradnými dokumentmi, poštovými poukážkami či s finančnou gramotnosťou, v prípade potreby aj s osobnou hygienou či zdravotnou asistenciou.

Zdroj: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.