Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Aktuality

Správy OECD o vplyve COVID-19 na územie a mestá

Kategória: Koronavírus/COVID-19 Autor/i: Združenie miest a obcí Slovenska

OECD spracovala správu o územnom vplyve COVID-19: riadenie krízy na všetkých úrovniach verejnej správy správu o politických opatreniach vybraných miest tak v Európe, ako aj vo svete.

Správa o územnom vplyve sa týka viacerých tém, a to úlohy miestnych a regionálnych samospráv v kríze (najmä zdravotnej starostlivosti), dopadu COVID-19 v rôznych regiónoch, digitálnych nástrojov na sledovanie infekcie, potreby viacúrovňovej koordinácie a nakoniec ekonomických otázok, konkrétne vplyvu epidémie na miestne ekonomiky a verejné financie.

Správa o mestách mapuje to, ako boli zasiahnuté pandémiou mestá a aké politické opatrenia prijali v rôznych oblastiach, konkrétne: komunikácie a zvyšovanie informovanosti, postupy na pracovisku a formáty komunikácie, sociálna izolovanosť a obmedzenia, opatrenia pre zraniteľné skupiny, poskytovanie verejných služieb (najmä voda a odpad). ) a podpora podnikov a hospodárskej obnovy.

OECD uvádza, že tieto dokumenty sa budú podľa vývoja situácie pravidelne aktualizovať.

VYBERÁME POSTREHY ZO SPRÁVY O ÚZEMNOM VPLYVE COVID-19: RIADENIE KRÍZY NA VŠETKÝCH ÚROVNIACH VEREJNEJ SPRÁVY:

  • COVID-19 má výrazný regionálny vplyv, čo vyvoláva rozdielne riadenie a politické opatrenia. Napríklad v Číne sa potvrdilo 83% potvrdenej nákazy v provincii Hubei. V Taliansku boli významne zasiahnuté severné regióny, v Lombardsku bolo zaznamenaných 41% prípadov zo všetkých. Vo Francúzsku to boli regióny Île-de-France (37% prípadov) a Grand Est (29% prípadov).
  • Nižšie úrovne verejnej správy, v našom prípade regionálna a miestna úroveň, sú v poprednej línii v reakcií na COVID-19. Miestne a regionálny samosprávy sú zodpovedné za vykonávanie krátkodobých ochranných opatrení, ale dlhodobých opatrení na „oživenie“ fungovania základných verejných služieb – od zdravotnej a sociálnej starostlivosti až po hospodársky rozvoj a verejné investície. Nižšie úrovne riadenia predstavujú v priemere štvrtinu celkových výdavkov na verejné zdravie v OECD, viac ako 90% vo Švajčiarsku alebo Španielsku a menej ako 1% vo Francúzsku alebo na Novom Zélande. Niektoré obce v Rakúsku na požiadanie doručujú potraviny chorým a zraniteľným občanom. Miestne samosprávy v Grécku museli vytvoriť databázu osôb, ktorí požadujú pomoc vrátane osôb žijúcich v chudobe.
  • Nižšie úrovne verejnej správy majú kľúčovú úlohu v mobilizovaní digitálnych nástrojov na lepšie sledovanie pandémie; sledovanie, testovanie, a informovanie o rozhodnutiach na všetkých úrovniach verejnej správy. Napríklad v Nórsku vláda zaviedla online oznamovací nástroj prostredníctvom ktorého môžu všetci obyvatelia krajiny oznamovať svoje respiračné symptómy.
  • Koordinované reakcie všetkých úrovni verejnej správy môžu minimalizovať zlyhania krízového riadenia. Spolková krajina Nemecka spolu so spolkovými krajinami (Länder) sa spoločne rozhodli uzatvoriť menej dôležité  hospodárske aktivity. Španielsko vytvorilo medziministerskú komisiu na zabezpečenie koordinácie medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy, ktorá podporujú spoluprácu medzi týmito úrovňami riadenia.  
  • Strednodobý ekonomický vplyv sa môže líšiť medzi regiónmi aj v závislosti od lokalizácie obchodovateľným odvetví, globálnych hodnotových reťazcov a typu špecializácie (napr. cestovného ruchu) v daných regiónoch. Metropolitné regióny preukazujú relatívne väčšie riziko nezamestnanosti/ „prerušenia zamestnanosti“ ako iné regióny . To by mohlo viesť k výrazným rozdielom v regionálnej zamestnanosti a HDP, čo by malo vplyv na rozumné rozdelenie hospodárskeho oživenia. V strednodobom až dlhodobom horizonte je však pravdepodobné, že účinok - s výnimkou územného vplyvu na hospodársku a finančnú krízu - bude jednotnejší v rámci regiónov.
  • Z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska bude nevyhnutný dôraz na financie nižších úrovní riadenia. Implementovanie opatrení súvisiacich s pandémiou vyvolávajú tlak na verejné rozpočty nižších úrovní (subnárodných). S cieľom vyhnúť sa „medzere“ vo financovaní miestnych samospráv fínska vláda, oznámila ako jedným z prvých - opatrenie na zvýšenie podielu obcí na príjmoch z dane z príjmu právnických osôb. Vo Francúzsku umožňuje „núdzový účet“ odchýliť sa od pravidla výdavkov prijatého v roku 2018, čo obmedzuje rast ich prevádzkových výdavkov na 1,2%. Nórska vláda vyhlásili diskrečnú podporu obciam na pokrytie dodatočný výdavkov spôsobených epidémiou. Miestne samosprávy v Španielsku teraz môžu z prebytku z roku 2019 vyčleniť až 300 miliónov EUR na financovanie hospodárskej pomoci a poskytovania služieb základnej starostlivosti a starostlivosti o závislé osoby v poskytovanej v rámci sociálnych služieb.
  • Národné a nižšie úrovne riadenia (subnárodné) sa budú usilovať o hospodárske oživenie, a to aj prostredníctvom regionálnych a miestnych plánov obnovy, ktoré budú pravdepodobne zahŕňať podporu podnikania a stimulačné balíčky zamerané na verejné investície. Francúzsko vytvorilo regionálne pracovné skupiny, v ktorých participujú aj zástupcovia rozvojových bánk s cieľom urýchliť podporné opatrenia pre podniky. Zatiaľ 1 miliarda EUR v národných a regionálnych finančných prostriedkov bola uvoľnená na podporu remeselníkov, maloobchodníkov a malých podnikov. Poľsko ohlásilo ekonomický balík obnovy, ktorý zahŕňa podporu verejných investícií. Európska únia spustila „Investičnú iniciatívu v reakcii na koronu“ (CRII, doplnená o CRII +) zameranú na systémy zdravotnej starostlivosti, MSP, trhy práce a ďalšie „zraniteľné časti ekonomík“ členských štátov EÚ.

Príspevok uverejnený na internetovej stránke Združenia miest a obcí Slovenska dňa 16.4.2020. Viac informácií nájdete tu.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.