Príčiny a dôvody vysokej inflácie na Slovensku (a v eurozóne)

• Zoznam je dlhý. Medzi tie najzásadnejšie patria: negatívny vplyv vojny a pokračujúce oživenie ekonomiky po pandémii. Tieto dva faktory ženú ceny surovín, energií a potravín smerom nahor.
• Vojna komplikuje medzinárodný obchod, zvyšuje ceny komodít a iných výrobných vstupov a tým zdražuje konečné produkty.
• Rastú najmä ceny energií v dôsledku zvýšeného napätia na trhoch so surovinami ako plyn a ropa.
• Ceny mnohých komodít začali rásť už v minulom roku v súvislosti s prebúdzaním svetového hospodárstva z koronakrízy a vojna toto cenové napätie ešte zhoršila.
• Rusko je významným dodávateľom mnohých komodít a rovnako aj Ukrajina patrí k významným producentom najmä poľnohospodárskych produktov.
• Problém sa však nekončí pri energiách a potravinách. Týka sa širokého spektra tovarov a služieb.  To tlačí na marže výrobcov, čo sa postupne pretavuje do konečných spotrebiteľských cien. 
• Zároveň čelíme problémom s dodávkami v súvislosti s pretrvávajúcimi lockdownami v Číne.
• Prudké, no nerovnomerné oživenie ekonomík z pandemických lockdownov narazilo na obmedzenú ponuku, čo je po kríze bežné.

Čo inflácia a mzdy?

Zrýchľujúca sa inflácia zatiaľ tlačí na zvyšovanie miezd len mierne.

História ukazuje, že mzdy na Slovensku sú poháňané predovšetkým rastom produktivity práce a nedostatkom vhodnej pracovnej sily.

Na infláciu reagujú mzdy spomalene v čase. To, že naše mzdy reagujú na infláciu len mierne, spôsobuje aj to, že pomerne málo zamestnancov je krytých kolektívnymi zmluvami.

Pre veľa firiem je momentálne náročné nájsť vhodných pracovníkov. To môže výraznejšie prispieť k zvyšovaniu platov v niektorých sektoroch –  viac ako rast produktivity, ako to bolo pred pandémiou. Vyjednávania o budúcich platoch však tentoraz môžu vyzerať inak, ako v minulosti a zamestnávatelia budú ochotní viac ako inokedy zohľadniť výšku inflácie.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

Európska centrálna banka, ktorá v marci ukončila svoj pandemický program, oznámila, že v lete kompletne ukončí nákup dlhopisov. Tieto opatrenia boli nevyhnutné pre ochranu ekonomiky, finančného sektora a tým pomohli zachrániť milióny pracovných miest v celej Európe.

Po skončení nákupov a s istým časovým odstupom príde následne zvyšovanie úrokových sadzieb. Presné načasovanie o koľko a v koľkých krokoch budeme tento rok sprísňovať nastavenie menovej politiky, dnes ešte nie je rozhodnuté. Viac budeme vedieť v horizonte niekoľkých týždňov, keď budeme mať k dispozícii nové prognózy rastu ekonomiky a vývoja inflácie.

Už dnes je zrejmé a viditeľné, že obdobie rekordne nízkych úrokových sadzieb sa skončilo.

Sprísňovanie nastavenia menovej politiky v eurozóne však musí byť citlivo kalibrované.

Zhoršujúci sa ekonomický výhľad a slabnúca kúpna sila budú doliehať na výkonnosť ekonomiky. Vysoká neistota sa môže opätovne prejaviť v odkladaní investičných plánov a tiež prispieť k opatrnému spotrebiteľskému správaniu.

Príliš silná reakcia menovej politiky zameraná na oslabenie dopytu, by v takomto prostredí mohla spôsobiť neželaný výsledok. Navyše, pandémia aj vojna urýchľujú potrebu reforiem a inovácií, Európa sa potrebuje orientovať na nové odvetvia.

Zhoršenie investičného prostredia vyvolané prílišným sprísnením menovej politiky by mohlo spomaliť tieto zmeny.

Z času na čas sa objavia hlasy, ktoré hovoria o pomalej reakcii ECB na vysokú infláciu v porovnaní s americkým Fed-om. Ten nielen zvyšuje sadzby, ale plánuje aj kvantitatívne sprísňovanie, teda postupné znižovanie svojej bilancie.

Situácia v USA je však odlišná. Kým v eurozóne zasahujú inflačné tlaky najmä ceny energií, v USA zasahuje rýchly rast cien podstatne širší okruh tovarov a služieb. Americká vláda posielala štedré dávky priamo na účty občanom, čo spôsobilo obrovský nárast dopytu po tovaroch, pričom dopyt po službách bol limitovaný pandémiou. Vzhľadom na veľkosť ekonomiky USA mal rast dopytu globálne dôsledky a výrazne prispel k nedostatku viacerých komponentov. Vysoký dopyt a krivkajúca ponuka sa premietli do globálneho cenového rastu, ktorý neobišiel ani eurozónu.