Europarlament žiada viac eurofondov v budúcom rozpočte únie

Europoslanci už teraz začínajú vyvíjať tlak na to, aby EÚ po roku 2027 vyčlenila viac peňazí na eurofondy ako v nadchádzajúcom programovom období, ktoré ešte nezačalo.

Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie k 8. správe o súdržnosti, v ktorej žiada dodatočné zdroje pre Kohéznu politiku EÚ (Politika súdržnosti, eurofondy). Uznesenie, ktoré vypracovala nemecká europoslankyňa Constanze Krehl, podporilo 448 zákonodarcov, 61 hlasovalo proti a 75 sa hlasovania zdržalo.

Argumenty parlamentu

Europoslanci v zdôvodnení svojho apelu poukazujú hlavne na pretrvávajúce regionálne nerovnosti – predovšetkým vo vnútri členských krajov, nie medzi nimi navzájom –, ktorých odstraňovanie má byť hlavným cieľom Politiky súdržnosti EÚ. Rozdiely medzi najviac zaostávajúcimi oblasťami a mestskými regiónmi sú stále väčšie ako pred finančnou krízou v roku 2008.

Ako aj konštatuje správa Komisie, eurofondy prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti a sociálneho začlenenia v menej rozvinutých regiónoch, no nevedia úplne zastaviť únik mozgov do vyspelých miest, kde sa sústredí kvalitné vzdelávanie, výskum a inovácie.

No europoslanci pripomínajú aj ďalšie dôležité funkcie eurofondov, ktoré sa ukázali v ostatných rokoch. Hoci Kohézna politika EÚ nie je finančným nástrojom na riešenie kríz, práve počas pandémie, ale aj krízy spôsobenej ruskou agresiou na Ukrajine, sa ukázalo, že keď sa trochu uvoľnia pravidlá čerpania eurofondov, vedia byť efektívnym nástrojom na zvládnutie krízového obdobia.

Skúsenosti s tým má aj Slovensko. V čase zdravotníckej krízy vláda využila nevyčerpané eurofondy na pomoc nemocniciam a záchranným službám. Fondy EÚ v období karantény pomohli aj firmám – štát z nich preplácal časť miezd zamestnancov (kurzarbeit) a poskytoval zvýhodnené úvery na preklenutie krízových časov.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine zase Európska komisia umožnila presmerovať nevyužité eurofondy na pomoc regiónom, ktoré čelia najväčšiemu náporu utečencov a utečeniek z Ukrajiny. No a Kohézna politika EÚ bude podľa poslancov europarlamentu kľúčová aj pri zmierňovaní a zvládaní vplyvov klimatickej zmeny. Súčasné zdroje podľa nich nebudú stačiť na riešenie dôsledkov prírodných katastrof, ktoré budú v regiónoch čoraz častejšie.

Čo chcú zmeniť

V prvom rade europoslanci žiadajú, aby sa rozpočet Kohéznej politiky EÚ po roku 2027 nezmenšoval. Tento apel treba vnímať v súvislosti s tým, ako sa v čase vyvíja význam regionálnej politiky v rozpočte EÚ. Kým v období 2007 až 2013 Politika súdržnosti EÚ tvorila viac ako 37 percent prostriedkov sedemročného finančného rámca EÚ, v nadchádzajúcich siedmich rokoch bude jej podiel len 30-percentný.

Tento trend aj vzhľadom na očakávanú recesiu treba podľa zákonodarcov EÚ zastaviť. „Nové výzvy si vyžadujú nové finančné prostriedky a žiadajú, aby sa politika súdržnosti doplnila o nové rozpočtové zdroje, ktoré by členským štátom a regionálnym orgánom umožnili riešiť rôzne výzvy a krízy, ktoré postihujú Úniu,“ píše sa v uznesení.

Jedným z dodatočných zdrojov by mal byť obnovený Fond pre spravodlivú transformáciu II, ktorý má v tomto programovom období premiéru. Ten by mal opäť podporiť transformáciu regiónov závislých od fosílnych palív, no europoslanci chcú, aby bol okrem uhoľných regiónov dostupný aj tým, kde má silné postavenie oceliarsky a hliníkový priemysel.

Europoslanci v uznesení odmietajú, aby pri prerozdeľovaní eurofondov do regiónov ostal hlavným ukazovateľom HDP na obyvateľa. Žiadajú, aby sa doplnil o nové sociálne, environmentálne a demografické kritériá, ktoré poskytnú celistvejší pohľad o stave jednotlivých regiónov.

Uznesenie ale obsahuje apely aj na ďalšie zmeny v eurofondoch. Jedna z nich sa týka už samotného procesu prijímania rozpočtu EÚ, aby sa predišlo súčasnej situácii, keď ani rok po štarte rozpočtového obdobia nezačalo čerpanie eurofondov. Europoslanci navrhujú, aby sa rokovania o pravidlách čerpania a investičných prioritách oddelili od diskusie o príjmoch a výdavkoch finančného rámca. Zároveň vyzývajú EÚ, aby sa na rozpočte pre roky 2028 až 2034 dohodla čo najskôr, aby regióny boli včas pripravené na využívanie nových peňazí na investičné projekty.

Europoslanci tiež prízvukujú, aby ostal zachovaný pôvodný účel politiky súdržnosti, teda hlavne rozvoj regiónov. Ide im o to, aby sa eurofondy nevyužívali na riešenie každej novej krízy, ako to bolo v ostatných rokoch.

Európsky parlament tiež vyzval Európsku komisiu, aby využila zostávajúce zdroje z roku 2021 na pomoc infraštruktúrnym projektom v oblasti dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií, ktoré financuje EÚ, keďže ich ceny sa zvýšili v dôsledku vyšších nákladov na suroviny a stavebné materiály, a preto by ich implementácia mohla byť ohrozená.

Zdroj: Euractiv; ZMOS