Pracovná cesta, cestovné príkazy, cestovné náhrady v školstve

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“), pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa zákona č. 283/2002 Z. z. je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Náležitosti príkazu na vykonanie služobnej cesty

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Toto určenie je pre zamestnanca záväzné.

Zamestnanec môže vykonať služobnú cestu len tým spôsobom, ako mu to určil zamestnávateľ v príkaze na vykonanie služobnej cesty.

Z hore uvedených ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. vyplýva, že pri akciách organizovaných školou (napr. lyžiarsky výcvik, exkurzie, škola v prírode, školské výlety, sprevádzanie žiaka na súťaže) mimo miesta výkonu práce zamestnanca, musí škola tomuto zamestnancovi vopred v príkaze na vykonanie služobnej cesty písomne určiť aj rozdelenie pracovného času na pracovnej ceste, ktorý spadá do:

• priamej výchovno-vzdelávacej činnosti,
• činnosti tiež súvisiacej s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou,
• príp. určiť pracovnú pohotovosť vo vzťahu ku všetkým vyslaným zamestnancom.

Škola pritom musí dbať o také rozvrhnutie pracovného času zamestnanca na pracovnej ceste, aby bol zabezpečený náležitý dozor nad zúčastnenými žiakmi.