Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka (2. časť)

Publikované: Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Materské ako nemocenská dávka

Materské je nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa oprávnenej osobe (matke dieťaťa a inému poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, napr. otec dieťaťa, fyzická osoba starajúca sa o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu). Oprávnené osoby však nemajú nárok na materské automaticky, ale musia oň požiadať a musia splniť podmienky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. K všeobecným podmienkam, kedy má poistenec/kyňa nárok na materské patrí:

• podmienky pre vznik nároku na nemocenskú dávku boli splnené počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote,

• poistenec/kyňa nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky,

• poistenkyňa bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní,

• poistenec bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Z uvedeného vyplýva, že z pohľadu výkonu zárobkovej činnosti poistenec, ktorý si uplatnil nárok na materské zo zamestnania (napr. z pracovného pomeru, príp. z dohody, ktorá zakladá povinné nemocenské poistenie), nesmie mať príjem za prácu z toho právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na nemocenskú dávku materské, t. j. vyžaduje sa prerušenie zárobkovej činnosti zamestnanca/zamestnankyne.

Príklad č. 11:

Môže otec dieťa v čase, kedy poberá materské pracovať a mať príjem zo zárobkovej činnosti?

Ak je otec zamestnancom a chce počas poberania materského pracovať, platí, že nesmie mať príjem z toho zamestnania, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Otec však môže mať príjem z iného zamestnania (z ktorého si neuplatnil nárok na materské), môže napríklad začať pracovať u toho istého zamestnávateľa, ale na základe nového uzatvoreného pracovného pomeru, resp. dohody o vykonaní práce, a taktiež musí mať stanovený iný druh práce, ktorý predtým u toho istého zamestnávateľa vykonával. Taktiež sa otec môže zamestnať aj u iného, nového zamestnávateľa.

Nakoľko Sociálna poisťovňa prešetruje každú žiadosť o nárok na materské u otca dieťaťa, je možné, že otcovi dieťaťa nebude priznaný nárok na materské v prípade, ak začne pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, nakoľko podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne nie je v takomto prípade splnená podmienka starostlivosti o dieťa.

Pre vyhnutie sa problémom sa preto javí vhodné, že otec dieťaťa, ktorý chce naďalej pracovať, uzatvorí novú pracovnú zmluvu na skrátený pracovný úväzok, príp. bude pracovať na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo bude vykonávať zárobkovú činnosť formou domáckej práce podľa Zákonníka práce.

* * *

Nárok na materské u ženy

Žene (zamestnankyni) sa poskytuje materské z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa počas materskej dovolenky, ktorú jej zamestnávateľ poskytuje odo dňa, ktorý je uvedený na tlačive predpísanom Ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“. To znamená, že žene (zamestnankyni) plynie materská dovolenka odo dňa, kedy ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku, čo je spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

„Žiadosť o materské“ je formulár, na základe ktorého si zamestnankyňa zároveň uplatňuje nárok na nemocenskú dávku materské. Nárok na materské vzniká od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím:

• 34. týždňa od vzniku nároku na materské,

• 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o osamelú poistenkyňu; Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenka, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Podmienka osamelosti nie je však splnená, ak poistenka žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a nemusí ísť pritom o manželstvo, stačí ak spoločne uhrádzajú náklady na domácnosť.

• 43. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o poistenkyňu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

Podľa § 48 ods. 9 zákona o sociálnom poistení obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Tlačivo Sociálnej poisťovne nie je voľne k dispozícii, a tehotnej poistenke ho vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia. Zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na materské, predloží žiadosť o materské pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jej nemocenské poistenie. Pred odovzdaním žiadosti je povinná doručiť žiadosť najskôr zamestnávateľovi, ktorý vyplní dátum, odkedy zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku a dátum, kedy naposledy pracovala. Žiadosť potvrdenú zamestnávateľom doručí zamestnankyňa do Sociálnej poisťovne; za zamestnankyňu to však môže po vzájomnej dohode urobiť zamestnávateľ.

Príklad č. 12:

Zamestnankyňa, ktorej sa narodilo dieťa pred dvomi mesiacmi, je toho času na materskej dovolenke. Zamestnávateľ požiadal zamestnankyňu, aby sa vrátila na dva týždne späť do práce. Môže zamestnankyňa na tieto dva týždne poberanie materského prerušiť a následne obnoviť? Nárok na materské jej vznikol v rozsahu 34 týždňov.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Z uvedeného vyplýva, že obdobie poberania dávky materské možno prerušiť, avšak obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Jedinou výnimkou, kedy sa obdobie prerušenia do celkovej doby trvania nároku na materské nezapočítava, je situácia, keď sa poberateľ materského prestal starať o dieťa z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (napr. preto, že musel starostlivosť o dieťa prerušiť z dôvodu hospitalizácie dieťaťa).

To znamená, že ak zamestnankyňa bude dva týždne u zamestnávateľa pracovať (u toho istého zamestnávateľa, u ktorého si uplatňovala nárok na materské), môže poberanie materského prerušiť a následne obnoviť, ale obdobie trvania nároku na materské sa napriek prerušeniu poberania tejto dávky, bude počítať od vzniku nároku na materské; v podstate sa obdobie poberania materského 34 týždňov skráti o dobu trvania výkonu prác, ktorá trvala 2 týždne (34 – 2 = 32 týždňov).

* * *

Nárok na materské u muža

Inému poistencovi (napr. otec dieťaťa) sa poskytuje materské z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, pričom za iného poistenca sa podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje poistenec, ktorý sa starádieťa. Podľa pôvodnej právnej úpravy išlo o poistenca, ktorý „prevzal dieťa do svojej starostlivosti“. Novela č. 130/2021 Z. z. zákona o sociálnom poistení však tento právny stav od 1. 5. 2021 zmenila a pri uplatnení nároku na materské otcom dieťaťa už nie je podmienkou uzatvorenie dohody o prevzatí dieťaťa starostlivosti; aj odborná verejnosť do prijatia tejto legislatívnej zmeny zastávala názor, že uzatvorenie dohody s matkou dieťaťa bol len formálny úkon, nakoľko starostlivosť o dieťa je podľa zákona o rodine poskytovaná oboma rodičmi súčasne. Podmienkou nároku na materské je teda skutočnosť, že sa dieťaťu sta

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Minimálna mzda a jej dopady na mzdové veličiny v roku 2023 (2.časť) N

Publikované:

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Minimálna mzda a jej dopady na mzdové veličiny v roku 2023 (1. časť) N

Publikované:

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Financovanie originálnych školských kompetencií od 1. januára 2023 N

Publikované:

V príspevku upozorňujeme na novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákonom č. 394/2022 Z. z.

Vnútorné predpisy zamestnávateľa - dôležitý prameň pracovného práva (1. časť) N

Publikované:

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.