Obnoviteľné energetické zdroje na Slovensku a v EÚ vo verejnom obstarávaní

Ambiciózne úsilie Európy v oblasti klímy je stanovené v legislatívnom balíku "Fit for 55". Cieľom EÚ je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) o 55 % a do roku 2050 sa stať klimaticky neutrálnou. Jednou z právnych noriem v rámci tohto balíka je aktualizácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojoch na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ zo súčasného cieľa 32 % do roku 2030. V septembri 2022 NR SR ustanovila svoju požiadavku zvýšiť cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na 45 %, čo je cieľ podporovaný aj Komisiou v pláne REPowerEU, predloženom v máji 2022, v ktorom sa zdôrazňuje potreba urýchliť prechod na čistú energiu a postupne ukončiť dovoz energie z Ruska zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe energie, priemysle, budovách a doprave na 45 % do roku 2030. [1]

Všetci máme záujem na tom, aby sa príroda dostávala do popredia, aby vzduch bol čistejší, mestá sviežejšie a ekologickejšie a občania zdravší, aby sa znížila spotreba energie, a tým aj účty za jej používanie a aby vznikali nové pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti. Ústredným motívom zelenej transformácie EÚ je nájsť spôsob, ako môžeme tieto výhody zabezpečiť pre všetkých čo najrýchlejšie a čo najspravodlivejšie a pri tom posilniť našu konkurencieschopnosť, vytvárať pracovné miesta a účinne riešiť problematiku nákladov spojených s touto transformáciu, ako aj jej vplyvov.

Na Slovensku vzhľadom na geografické podmienky u nás prevažuje najviac energia z vody, ostatné druhy obnoviteľných zdrojov sú v menšine, hoci s veľkým potenciálom.

Toto sú najviac využívané zdroje podľa ich pôvodu [2]:

Vodná energia: Vodná energia je významným druhom nielen obnoviteľných zdrojov, ale má aj významný podiel na výrobe elektriny. Energia z vody tvorí 16 % zo všetkej elektrickej energie vyrobenej u nás, ročne je to okolo 5 000 GWh. Na výrobu sa využívajú veľké hrádzové elektrárne, malé vodné elektrárne aj prečerpávacie elektrárne.

Solárna energia: Z hľadiska inštalovaného výkonu je u nás z obnoviteľných zdrojov na ďalšom mieste slnečná energia. Tá sa získava vo veľkých solárnych parkoch alebo vo fotovoltaických elektrárňach, prípadne v individuálnej výstavbe cez solárne panely. Na Slovensku je inštalovaný výkon solárnych elektrární na úrovni 540 MW.

Energia z biomasy: Výrazné zastúpenie z hľadiska obnoviteľných zdrojov u nás má aj energia získavaná z biomasy. Platí to tak v prípade jej centrálnej výroby, kde je inštalovaný výkon na úrovni 350 MW a spaľovanie biomasy sa deje najmä v Novákoch a Vojanoch, ako aj v prípade individuálneho využitia na kúrenie cez kotly na biomasu.

Veterná energia: Cerová, Ostrý Vrch alebo Skalité, všade tam sa získava veterná energia u nás na Slovensku. Inštalovaný výkon týchto veterných parkov je dokopy 3,1 MW, no potenciál je omnoho vyšší. Na rozdiel od susedného Rakúska ho nevyužívame naplno, najmä pokiaľ ide o oblasť západného Slovenska, kde na to sú podmienky.

Geotermálna energia: Poslednou energiou, ktorá je označovaná ako obnoviteľná, je geotermálna energia. Tá sa získava z horúceho jadra zeme, kde je teplota cez 4 000 stupňov Celzia. Na Slovensku máme 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi, tie sa dnes využívajú najmä na vykurovanie kúpalísk, a to cez geotermálne vrty.

Čo sa týka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, je buď elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny, ktoré využíva iba obnoviteľné zdroje energie, alebo elektrina, ktorá zodpovedá podielu obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny. Za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie sa nepovažuje elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni.

Ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov na národnej úrovni

V tabuľke 1 je uvedené, ako krajiny EÚ splnili ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Tabuľka 1 Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v krajinách EÚ (% hrubej konečnej spotreby energie) [3]

	Stav v roku 2016	Cieľ do roku 2020	Podiel v roku 2020
Švédsko	53.8	49	60,1
Fínsko	38.7	38	43,8
Lotyšsko