Pojem flexibilita je v posledných rokoch v pracovnom práve diskutovaným pojmom. V pracovnom práve sa flexibilita prejavuje v tzv. flexibilných formách zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. Medzi flexibilné formy zamestnávania patrí aj domácka práca a telepráca. Teleprácu (tzv. telework) môžeme stručne definovať ako prácu na diaľku, ktorá sa vykonáva s použitím informačných a komunikačných technológií. Použitie informačných technológií pri tomto druhu práce je jej základným definičným znakom. Domáckou prácou možno rozumieť prácu, ktorá sa vykonáva z vlastnej domácnosti zamestnanca. Práca na doma alebo telepráca sa hodia najmä pre profesie, kde prevažuje duševná práca a pri ktorých sa používa počítač alebo notebook.
Okrem pojmu domácka práca a telepráca poznáme aj pojem práca z domu alebo tzv. „home office“. Rozdiel medzi teleprácou, domáckou prácou a home office spočíva v tom, že domácka práca a telepráca musia byť pravidelné, majú stálu povahu, zatiaľ čo home office má príležitostný charakter.
Tento článok pojednáva o podmienkach výkonu domáckej práce, telepráce, ale aj podmienkach vykonávania home office. Tiež poukazuje na výhody a nevýhody týchto foriem zamestnávania, na zavedenie kontrolného mechanizmu zamestnávateľom nad zamestnancami pracujúcimi z domu a pod.
Domácka práca, telepráca
Obidve formy zamestnávania, t. j. domácka práca aj telepráca, sú upravené v § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). V princípe sú obe formy podriadené pod ten istý právny režim, čo sa týka kvality právneho postavenia zamestnanca. Obe formy majú spoločné to, že ide o prácu vykonávanú z domu, z vla