Recyklácia

Obaly a obalové materiály tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Do rôznych obalov, z rôznych materiálov sa balia potraviny, nápoje, čistiace a pracie prostriedky, lieky, agrochemikálie, ale aj spotrebný tovar, elektronika, stavebné materiály, nábytok atď. Ako sa vzájomne líšia balené materiály, tak sa líšia aj použité obaly, a to nielen z hľadiska tvaru a formy, ale hlavne z hľadiska použitých materiálov. Ich paleta je pritom veľmi pestrá - papier, kartón, sklo, plasty, drevo či plech. Obaly sú v podstate jednorazové, jednoúčelové výrobky s krátkou dobou životnosti. Aj preto obaly a obalové materiály tvoria relatívne najväčší podiel v komunálnom odpade.

Príspevok sa zameriava na možnosti využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na modely cirkulárnej ekonomiky. V úvode príspevok analyzuje súčasný stav problematiky nakladania s odpadom. Následne porovnáva lineárne a cirkulárne modely ekonomiky a v ďalších častiach analyzuje výhody a riziká využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na obehové hospodárstvo.

Vedci z Northwestern University vyvinuli prelomový katalyzátor na báze niklu, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým svet recykluje plasty. Namiesto zdĺhavého triedenia katalyzátor selektívne rozkladá odolné polyolefínové plasty - jednorazové materiály, ktoré tvoria veľkú časť nášho každodenného odpadu - na cenné oleje, vosky, palivá a ďalšie.

Jednou zo „starých, nepísaných“ zásad v odpadovom hospodárstve bola, že zbierať a separovať sa má len to, čo sa dá následne zhodnotiť a nie to, čo potom aj tak skončí v odpade. Táto zásada by sa mohla vzhľadom na súčasný stav v odpadovom hospodárstve a hlavne v recyklácii pretransformovať na - recyklovať sa má len to, čo sa dá reálne uplatniť na trhu, ale nie to, čo bude dlhodobo a trvale plniť sklady nepredajných výrobkov, aby vznikal nový, ale sofistikovaný odpad. Platí to najmä o zmesovom plastovom odpade, kde je trvalý problém s odbytom recyklovaných plastových výrobkov. Nie je novinkou, že problémy s odbytom boli v minulosti jedným z hlavných problémov predčasného ukončenia činnosti viacerých recyklačných firiem.

Zelené verejné obstarávanie textílií predstavuje zodpovedný prístup k nákupu odevov a textilných výrobkov s ohľadom na životné prostredie a sociálne aspekty. Využívanie certifikátov GOTS a OEKO-TEX(R) Standard 100 zjednodušuje proces obstarávania a zabezpečuje, že obstarávané textílie spĺňajú prísne environmentálne a sociálne kritériá. Tieto certifikáty garantujú nielen šetrnosť k prírode, ale aj ochranu zdravia a podporu férových pracovných podmienok v textilnom priemysle.

V oblasti životného prostredia sa pomerne často menia a prijímajú zákony či legislatívne zmeny. V súvislosti s odpadmi sa odsúval začiatok zálohovania niektorých jednorazových nápojových obalov a najnovšie sa opakovanie odsúva aj povinnosť mechanicko-biologickej úpravy (ďalej len „MBÚ“) zmesového komunálneho odpadu. Hlavným cieľom tohto opatrenia má byť znižovanie objemu skládkovaného odpadu. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z.z. mala táto povinnosť platiť od 1. januára 2023. No a teraz sa účinnosť opäť odsúva, a to na 1. január 2027 z dôvodu pomoci nepripraveným samosprávam. V čom je problém a budú samosprávy o dva roky lepšie pripravené?

Briketovanie materiálov, výrobných zvyškov a odpadu je efektívna metóda recyklácie a manažmentu odpadu, ktorá premieňa sypké materiály na husté, kompaktné brikety. Tento proces zlepšuje manipuláciu s materiálom, znižuje potrebu skladovacieho priestoru a optimalizuje logistiku prepravy. Široko sa uplatňuje vo viacerých odvetviach vrátane kovovýroby, poľnohospodárstva a produkcie biomasy. Premena vedľajších produktov a odpadu na opätovne použiteľné alebo spaľovateľné brikety prináša environmentálne a ekonomické výhody. Briketovanie tiež pomáha znižovať náklady na likvidáciu odpadu a podporuje udržateľné výrobné postupy. Minimalizovaním environmentálnej stopy odpadu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní priemyselného dopadu na životné prostredie. Táto technológia je v súlade s princípmi obehového hospodárstva, ktoré sa snažia maximalizovať efektivitu zdrojov a minimalizovať produkciu odpadu. Priemyselné odvetvia profitujú nielen zo zníženia odpadu, ale aj zo vzniku hodnotných vedľajších produktov, ktoré možno opätovne použiť alebo predať. Briketovanie tiež prispieva k úsporám energie a čistejšiemu výrobnému procesu. Pomáha priemyslom plniť environmentálne predpisy a zlepšovať celkovú udržateľnosť. V tomto príspevku sú uvedené detaily a skúsenosti nemeckého výrobcu hydraulických briketovacích lisov, RUF („Ruf Maschinenbau GmbH & Co. KG“), s briketovaním materiálov, výrobných zvyškov a odpadu. Ich odborné znalosti sú široko uznávané v rôznych sektoroch.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

Od nového roku 2025 sa rozšíri portfólium separovaného zberu komunálneho odpadu o novú komoditu - textil. Povinnosť zbierať a separovať textil ako samostatnú komoditu bude platiť od 1. januára 2025 v celej Európskej únii. Aj keď je povinnosť zbierať textilný odpad "už za dverami", je ešte veľa nezodpovedaných a otvorených otázok. Textilný odpad možno rôznorodosťou výrobkov, používanými surovinami a zložením prirovnať k zmesovému plastovému odpadu. Tak ako pri separovanom zbere plastového odpadu nie je problém s jeho identifikáciou, tak ani pri textilnom odpade nebude problém s jeho odlíšením od iných odpadov. Problémy s vytriedením zmesového plastového odpadu podľa jednotlivých materiálov však budú zrejme pri textilnom odpade platiť rovnako. Zavedenie a realizáciu separovaného zberu textilu budú sprevádzať aj nemalé náklady a je tiež otázkou, kto ich bude znášať. Zásadnou otázkou však tiež bude, čo s vyseparovaným textilom.

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 26. júla 2024 na svojej webovej stránke dokument s názvom "Metodická príručka pre obce k nakladaniu s textilom od 1.1.2025". Príručka má pomôcť obciam splniť si zákonnú povinnosť, a to zaviesť a vykonávať triedený zber komunálnych odpadov pre textil. Článok sa zameriava na obsah príručky, rozoberá vybrané súvislosti a poukazuje, čo v príručke možno chýba.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Výrobky z recyklovaných materiálov majú často problém uplatniť sa na trhu ako rovnocenná, ekvivalentná náhrada výrobkov z tradičných materiálov. Častým dôvodom je vyššia cena, ktorá bráni výraznejšiemu uplatneniu na trhu. Toto sa týka výrobkov z recyklovaných zmesových plastových odpadov. Cenový hendikep z pohľadu zákazníka nevyvažujú ani porovnateľné a lepšie úžitkové vlastnosti, dlhšia životnosť či praktická bezúdržbovosť. Pre zákazníka nebýva zaujímavé ani to, že nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale po dobu životnosti sa môžu vrátiť, a to aj niekoľkonásobne. Ak je cena limitujúcim faktorom pre uplatnenie sa výrobkov na trhu, ich cenotvorba je nemenná, nie je možné ju meniť a optimalizovať tak, aby sa cenovo priblížili aktuálnym trhovým cenám? Odpovede nájdete v článku.

Členské štáty Európskej únie (ďalej len "EÚ") majú za úlohu najneskôr od 1. januára 2025 rozšíriť triedený zber odpadov aj o zložku textil. Prevedenie tejto požiadavky do praxe majú vo vlastných rukách jednotlivé štáty. Zber textilu je špecifický predovšetkým z toho dôvodu, že ide vlastne o zber dvoch zložiek, a to textilu vhodného na opätovné použitie a odpadového textilu. Zároveň je tu aj skutočnosť, že textil na opätovné použitie často opúšťa EÚ. Jeho zmysluplné využitie, opätovné použitie, resp. využitie výrobkov z textilného odpadu v rámci Európy je otázne.