Otázky a odpovede

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Može si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného obdobia. Môže ísť o predĺženie jeho funkčného obdobia o tento čas?

Môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa školy, na základe návrhu rady školy, po úspešnom výberovom konaní (do 30 dní podľa § 3 ods. 2 zákona 596/2003 Z.z.) s neskorším dátumom účinnosti nástupu do funkcie (napr. aj niekoľko mesiacov)? Príklad: Výberové konanie vyhrá uchádzač "z vonku", teda ktorý nie je zamestnancom školy a rada školy podá zriaďovateľovi návrh napr. 15. marca. Zriaďovateľ vymenuje do funkcie víťazného uchádzača v zákonnej 30-dňovej lehote (teda do 14. apríla), ale s tým, že nástup do funkcie spolu s uzavretím pracovnej zmluvy bude realizovaný až od 1. júla. Je legislatívne daná nejaká lehota medzi vymenovaním a nástupom do funkcie spojeným s uzavretím pracovnej zmluvy?

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

Obec je členom Združenia obcí Veselé ČOV (Právna forma: Záujmové združenie PO, Inštitucionálny sektor: Miestna samospráva), ktoré bude prevádzkovať kanalizáciu v obci. Združenie požiadalo o poskytnutie finančných prostriedkov na prevádzku združenia do doby zabezpečenia príjmov vlastnou činnosťou. Ako tento príspevok účtovať, akú položku použiť? 

Prosím o radu, ako zaúčtovať úhradu náhrady právneho zastúpenia, ktoré uhradila obec advokátskej kancelárii na základe uznesenia súdu, a akú položku použiť.

Sú dané slovenské škôlky, slovenské základné školy, slovenské stredné školy, slovenské vysoké školy - univerzity, ktorým študentom (priamo študentom - fyzické osoby) chce jeden klient poskytnúť rôzne štipendiá. (Klient je maďarská firma- Kft.) Otázka je, že aký subjekt môže poskytnúť takéto štipendiá? Napr. môžu to urobiť slovenské školy, maďarské školy, slovenská s.r.o., madarská Kft., slovenská n.o., maďarská n.o. Je to limitované na právnu formu? Ktorý zákon treba brať do úvahy? Ďakujeme

Obec prevádzkuje vlastný vodovod a kanalizáciu. Účtuje o ňom v hlavnej činnosti, nakoľko pri zahájení tejto činnosti bola obec usmernená, že pokial je činnosť vykonávaná pre obyvateľov obce, nejedná sa o podnikateľskú činnosť. Teraz sme sa stretli s názorom, že vydanie živnostenského oprávnenia na prevádzku vodovodu má za následok účtovanie vo vedľajšej činnosti, pretože je to podnikateľská činnosť, bez vydania živnostenského oprávnenia nie je možné túto činnosť prevádzkovať. Prosím o Váš názor, ako máme účtovať. Služby sú zabezpečované pre obyvateľov obce a máme vydané živnostenské oprávnenie.

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Ak obec dá do likvidácie svoju s.r.o., ktorá má ale bankový úver, tak obec ako vlastník svojho obecného podniku nepreberá tento záväzok, aby ho voči banke vyrovnala, nakoľko podľa zákona obec nemôže preberať záväzky za iné osoby. Ako postupovať, aby sa daný záväzok voči banke vyrovnal, ak majetok ani pohľadávky nepostačujú na predmetné vykrytie daného záväzku?

Obec je vlastníkom priestorov, ktoré dlhodobo prenajíma. Nájomca podal výpoveď z nájmu a priestory sú voľné. Obec ich chce aj naďalej prenajímať. Musí obec uznesením určiť, resp. rozhodnúť o tom, že tento majetok je neupotrebiteľný? 

Mesto otvorilo Denný stacionár. Platba od klientov sa skladá z dvoch položiek - 1. platba za pobyt v dennom stacionári a 2. platba za obedy, ktoré sa im tam podávajú (mesto ich zabezpečuje externe zo stravovacieho zariadenia, ktoré nám na mesto vystavuje faktúru). Prosím o radu, ako by sme mali tieto dve položky účtovať aj v účtovníctve aj s rozpočtovou skladbou - platba za pobyt a platba za odobraté obedy. 

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

1.Obec je vlastníkom lesov. Predaj drevnej hmoty považuje za podnikateľskú činnosť (zdaňovanú) Pestovanie lesa však považuje za hlavnú nezdaňovanú činnosť a tak náklady spojené s touto činnosťou neuplatňuje ako daňové výdavky. Je možný takýto postup alebo má k príslušným tržbám za predaj drevnej hmoty priradiť v rámci podnikateľskej činnosti , náklady spojené s pestovaním lesa. Tým tieto náklady nebude považovať za náklady spojené s hlavnou, ale s podnikateľskou činnosťou. 2. Vzhľadom na rôzne názory odbornej verejnosti, prosím o Vaše stanovisko k nasledovnej problematike: Obec vlastní vodovod a kanalizáciu. Občanom účtuje za odber vody a za stočné. Má obec považovať tieto činnosti za hlavnú činnosť obce (nezdaňovanú) alebo podnikateľskú (zdaňovanú). 

Dobrý deň, prosím o radu pri výpočte daňového bonusu u zamestnanca s hrubou mzdou 2 617 Eur na 3 deti do 15 rokov za mesiac január 2025. Na internete sú rôzne výpočty, neviem, ktorý je správny.

Chceli by sme Vás požiadať o stanovisko/názor na to, ako by mal zamestnávateľ zabezpečiť, ak chce dočasne požiadať administratívnych zamestnancov o výkon práce vo výrobe, hlavne z dôvodu nedostatku výrobných zamestnancov. Aké sú náležitosti potrebné na zabezpečenie takejto dočasnej zmeny?

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Obec dala do likvidácie obecnú s.r.o., v ktorej má 100 % - tný podiel. Obec musela z rozpočtu obce dať zábezpeku vo výške 1500 eur pre likvidátora, ktorým je starosta. Po zlikvidovaní s.r.o. bude zábezpeka vrátená späť do obce. Ako toto správne zaúčtovať v obci? Akú rozpočtovú klasifikáciu použiť? S.r.o. mala zostatok finančných prostriedkov, ktoré prešli na obec - ako toto zaúčtovať? Akú rozpočtovú klasifikáciu použiť?