Skládkovanie

Slovenská republika má pred sebou nevyhnutnú úlohu v napĺňaní cieľov v oblasti odpadového hospodárstva v súlade s odpadovou politikou Európskej únie. Napomôcť dosiahnuť spoločný cieľ EÚ recyklovať 65 % komunálneho odpadu do roku 2035 a znížiť objem skládok na najviac 10 % komunálneho odpadu do roku 2035 majú aj zvýšené poplatky za uloženie odpadu na skládky. K zvýšeniu poplatkov na rozdiel od iných krajín EÚ zatiaľ u nás nedošlo. Významným nástrojom pre dosiahnutie stanovených cieľov môže byť aj finančná motivácia občanov k triedeniu komunálneho odpadu, ako uvádzame v tomto článku.

Súdny dvor Európskej únie vydal v septembri 2024 rozsudok, v ktorom sa venoval vybraným skládkam odpadov v Slovenskej republike. V tomto rozsudku konštatoval porušenie smernice Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov zo strany Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o tzv. infringement - konanie iniciované Európskou komisiou voči členskému štátu z dôvodu porušenia práva EÚ, Slovenskej republike môžu byť v ďalších krokoch uložené aj finančné sankcie. Cieľom tohto článku je analýza predmetného rozsudku a možného scenára budúceho vývoja vo svetle súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Nová štúdia University of Leeds objasňuje obrovský rozsah nezbieraného odpadu a otvoreného spaľovania plastového odpadu vo vôbec prvom globálnom katalógu znečistenia plastmi.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Koncom roka 2023 Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom [1] uložil Rumunsku pokutu za neuzavretie skládok v súlade so smernicou Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len "smernica o skládkach") vo výške 1 500 000 eur, ako aj penále vo výške 600 eur za každý deň a za každú neuzavretú skládku odo dňa vyhlásenia rozsudku do uzatvorenia poslednej skládky. Podobný osud môže postihnúť aj Slovensko, keďže v máji 2023 podala Európska komisia žalobu voči SR pre rovnaké porušenie. O porušení SR nebolo zatiaľ rozhodnuté. [2]

Článok je pokračovaním analýzy environmentálnych záťaží s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín, s cieľom navrhnúť možnosti ich získavania.

Zabezpečenie bezpečnosti dodávok surovín sa stanovilo ako významná priorita politických cieľov EÚ. Súčasný nedostatok primárnych surovín je zapríčinený vývojom nových technológií, ako je napríklad elektromobilita, IT technológie a podobne, ktoré si vyžadujú spotrebu väčšieho množstva kovov. Európska komisia začala podnikať kroky na zabezpečenie prístupu k zdrojom surovín, aby sa tak vyhla ich nedostatku. Z tohto dôvodu boli identifikované kritické suroviny (ďalej len "KS") s cieľom pomôcť predchádzať nedostatku dodávok týchto surovín do EÚ. Zoznam kritických surovín EÚ v súčasnosti obsahuje 34 surovín. EÚ definovala aj tzv. strategické suroviny (ďalej len "SS"), pričom ich strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle [1]. Medzi kritické a strategické suroviny patria aj meď, nikel, kobalt, gálium a iné. Cieľom príspevku je analyzovať environmentálne záťaže s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín a navrhnúť možnosti ich získavania.

Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.

Narastajúce objemy komunálnych odpadov a ich skládkovanie sú globálnym celosvetovým problémom. Napriek rôznym administratívnym a legislatívnym opatreniam sa nedarí trvalo znižovať objem komunálneho odpadu, ktorý končí na riadených i nelegálnych skládkach. Výrazným príspevkom v riešení problému bol rozvoj recyklácie, využívanie odpadu ako druhotnej suroviny a alternatívneho paliva. Napriek tomu sa stále ešte veľká časť odpadu skládkuje a nutnosť skládkovania časti odpadu sa neodstráni ani v blízkej budúcnosti. Pre zmiernenie negatívnych ekologických dopadov zo skládkovania komunálneho odpadu sa prijímajú opatrenia, aby sa skládkoval len ekologicky nezávadný zvyškový odpad, napríklad odpad po mechanicko-biologickej úprave (MBÚ). Aj na Slovensku situáciu rieši novela vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, podľa ktorej sa mohol od 1. januára 2023 skládkovať len odpad po MBÚ.

Prevádzkovateľ skládky odpadov nás vyzval, aby sme mu oznámili údaj o sadzbe poplatku za uloženie odpadu na skládku odpadov pre odpad 191212. Máme uviesť, ktorý druh sadzby budeme využívať, teda či 7 eur. t –1, resp. 30 eur. t –1. Sú aj iné zákonné kritériá pre posúdenie okrem ceny?

Akým spôsobom máme určovať poplatky za uloženie stavebných odpadov na skládku inertných odpadov pre fyzické osoby – občanov?

Samosprávam od nového roka pribudne povinnosť zabezpečiť úpravu zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku. Slovensko však nečelí len priestorovej a technologickej nepripravenosti na nové úlohy. Rovnako vážnym problémom je povinnosť obstarať dodávateľov nových služieb. Určitým preklenutím môže byť tento článok.

Príspevok sa zaoberá zákonnými požiadavkami na postup obce (mesta) a okresného úradu v prípade zistenia nezákonne umiestneného odpadu. V článku sa tiež uvádza, akým spôsobom sa zisťuje osoba zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu, ako sa postupuje v prípade nezistenia takejto osoby a ako možno postihovať osoby, ktoré umiestnili odpad na čiernych skládkach.

Každoročný rast objemov komunálneho odpadu prináša aj rast poplatkov za jeho ukladanie na skládku. Poplatky za ukladanie znášali z časti samosprávy miest a obcí a z časti sa na nich podieľali aj občania formou poplatku za komunálny odpad. Od 1. januára 2023 však nastane zmena. Samosprávy by už nemali spolufinancovať náklady spojené s ukladaním komunálnych odpadov na skládky, pričom náklady už majú v plnom rozsahu znášať občania.

V odpadovom hospodárstve nastáva na Slovensku revolúcia. Súvisí to s približovaním cieľov, ktoré máme v tejto oblasti stanovené. Najbližším je povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu od roku 2023 pre všetky samosprávy, pričom pre väčšinu z nich táto povinnosť nadobúda účinnosť už 1. januára 2021.

Ešte na konci 20. storočia aj ekonomicky najvyspelejšie krajiny Európy väčšinu svojho odpadu skládkovali (napr. Francúzsko 113 miliónov ton ročne, Anglicko 90 miliónov ton ročne, Švédsko 87 miliónov ton ročne). V chudobnejších krajinách sveta predstavuje aj dnes skládka alebo smetisko jedinú koncovku v ich odpadovom hospodárstve. Za posledných 70 rokov došlo k významnému evolučnému rozvoju technológie skládkovania. Pokiaľ sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia presadzovali hlavne environmentálne a bezpečnostné štandardy (multi-bariérové tesnenie, zachytávanie priesakov a plynov), v ďalšom období sa riešili už viac ekonomické alebo technologické prístupy (bioreaktorové skládky, poschodové skládky či ťažba skládok). Oficiálne európske politiky už v rámci obehového hospodárstva so skládkami však nepočítajú. Majú teda skládky ešte nejakú perspektívu v modernom odpadovom hospodárstve?

Ochranu zdravia ľudí, životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny, znižovanie uhlíkovej stopy či obehové hospodárstvo a cirkulárnu ekonomiku spája okrem iného aj jeden závažný problém – celosvetovo narastajúci objem odpadu a hľadanie ciest a spôsobov na jeho znižovanie a zastavenie tempa rastu. Návrhy riešení sú prijímané na globálnych aj národných úrovniach. Týkajú sa znižovania odpadov ako celku, ciest na predchádzanie ich vzniku, ale aj jednotlivých problémových komodít odpadov.

Príspevok analyzuje skutkové podstaty správnych deliktov podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o IPKZ“). Ide o právny predpis, ktorý podlieha častým legislatívnym zmenám a aplikovateľnosť jeho ustanovení o zodpovednosti prevádzkovateľov skládok odpadov za správne delikty podľa tohto zákona nezriedka spôsobuje v právnej praxi problémy. Na spracovaných súdnych rozhodnutiach analyzuje príspevok skutkové podstaty dvoch deliktov podľa uvedeného zákona.

Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.

Príspevok analyzuje mieru, ktorou môže prispievať inštitút biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu k predchádzaniu a zmierňovaniu dopadu klimatických zmien na ľudskú spoločnosť. Nedávne štúdie poukazujú na vysokú mieru zneškodňovania odpadov vo forme skládkovania. Predovšetkým biologický rozložiteľný komunálny odpad môže vo forme spracovania v kompostárni alebo v bioplynovej stanici prispievať k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.