Spoločný obecný úrad

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Može si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného obdobia. Môže ísť o predĺženie jeho funkčného obdobia o tento čas?

Môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa školy, na základe návrhu rady školy, po úspešnom výberovom konaní (do 30 dní podľa § 3 ods. 2 zákona 596/2003 Z.z.) s neskorším dátumom účinnosti nástupu do funkcie (napr. aj niekoľko mesiacov)? Príklad: Výberové konanie vyhrá uchádzač "z vonku", teda ktorý nie je zamestnancom školy a rada školy podá zriaďovateľovi návrh napr. 15. marca. Zriaďovateľ vymenuje do funkcie víťazného uchádzača v zákonnej 30-dňovej lehote (teda do 14. apríla), ale s tým, že nástup do funkcie spolu s uzavretím pracovnej zmluvy bude realizovaný až od 1. júla. Je legislatívne daná nejaká lehota medzi vymenovaním a nástupom do funkcie spojeným s uzavretím pracovnej zmluvy?

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

Spoločné obecné úrady majú povinnosť predložiť správu o činnosti a hospodárení spoločného obecného úradu.

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

Chceli by sme Vás požiadať o stanovisko/názor na to, ako by mal zamestnávateľ zabezpečiť, ak chce dočasne požiadať administratívnych zamestnancov o výkon práce vo výrobe, hlavne z dôvodu nedostatku výrobných zamestnancov. Aké sú náležitosti potrebné na zabezpečenie takejto dočasnej zmeny?

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

Pri fungovaní spoločného obecného úradu vznikajú určité náklady, ktoré je potrebné uhradiť. Jednotlivé obce si preto musia dohodnúť spôsob, ako sa budú podieľať na spolufinancovaní výdavkov spoločného obecného úradu. Pri plnení kompetencií spoločným obecným úradom je potrebné zvažovať aj vzťahy právnej zodpovednosti, ktoré môžu vzniknúť.

V roku 2003 bol zriadený spoločný úrad. Zmluva o zriadení bola podpísaná 12 štatutárnymi zástupcami obcí, ktorí vstupovali do uvedeného spoločného úradu. Je potrebné uvedenú zmluvu meniť dodatkami vždy po voľbách, ak sa v niektorej obci zmení štatutárny zástupca, t.j. starosta?

Sme obec, ktorá je sídlom spoločného stavebného úradu na základe zmluvy o zriadení spoločného úradu. Prosíme o radu ohľadom účtovania v našej obci. Príjem od účastníkov združenia - prijímame od nich finančné prostriedky, ktoré oni dostali zo štátneho rozpočtu, tie nám len prepošlú. Aké je v tomto prípade účtovanie, EK a kód zdroja? Taktiež od nich prijímame finančné prostriedky, ktoré oni vybrali vo svojej obci na správnych stavebných poplatkoch a posielajú nám na spolufinancovanie. Prosíme o účtovanie aj v tomto prípade - účet, EK, kód zdroja.

Spoločný obecný úrad prijal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, ale nebola stavebným úradom, vyhotovil stavebné povolenie, ktoré podpísal starosta obce, v ktorej sídli spoločný obecný úrad. Konal spoločný obecný úrad a starosta obce v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad prijal od obyvateľa obce žiadosť o vydanie stavebného povolenia a zároveň chcel uhradiť správny poplatok. Uvedený spoločný obecný úrad však nemal sídlo v obci, ktorá by mala právne postavenie stavebného úradu. Spoločný obecný úrad taktiež poukázal na to, že nemôže prijímať správne poplatky v súvislosti so začatím stavebného konania od obyvateľa obce a odkázal ho zaplatiť obci, ktorá je stavebným úradom. Konal spoločný obecný úrad v súlade s platným právom?

Starostovia obcí, ktorí sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, si za štatutára spoločného obecného úradu zvolili starostu obce, ktorá nebola sídlom spoločného obecného úradu. Niektorí starostovia obcí považovali uvedené za nezákonné a požadovali, aby bol štatutárom starosta obce, v ktorej spoločný obecný úrad sídli. Bol ustanovený uvedený štatutár v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností výkonu úloh decentralizovanej štátnej správy obcou. Nemá vlastnú právnu subjektivitu, čo ho obmedzuje vo výkone jeho aktivít. Postupom času sa ukázalo, že malé obce nemajú záujem spájať sa za účelom efektívneho výkonu decentralizovaných kompetencií, a preto je zriadenie spoločného obecného úradu možnosťou zabezpečenia úloh so zachovanou právnou subjektivitou. V príspevku sa dozviete, aké má byť fungovanie a organizačné vzťahy spoločného obecného úradu, aby efektívne plnil svoje úlohy v praxi.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností zabezpečenia výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Ak majú niektoré obce nedostatok personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pre výkon decentralizovaných kompetencií, možno zriadiť spoločný obecný úrad, ktorý ich výkon zabezpečí. V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu sú však ustanovené len rámcové otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, preto starosta obce, ktorá je jeho sídlom, prijíma aj vnútorné predpisy spoločného obecného úradu. Viac o nich sa dozviete v článku.

Pre vznik spoločného obecného úradu je podstatné, aby bola prijatá zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedená zmluva musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti, ktoré sú ustanovené právnym poriadkom. Spoločný obecný úrad pritom predstavuje možnosť riešenia výkonu prenesenej štátnej správy samosprávou. Pre právnu relevanciu zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu je pritom nevyhnutné, aby bola schválená jednotlivými obecným zastupiteľstvami obcí, ktoré sú na nej zúčastnené v danom prípade. Obsah a proces prijatia zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu budú predmetom tohto článku.

Pri posúdení obsahu podania obcou treba rozlišovať, či ide o výkon decentralizovanej miestnej štátnej správy alebo originálne kompetencie samosprávy. Uvedené súvisí predovšetkým s rozdielnou osobitnou právnou úpravou. V prípade decentralizovanej štátnej správy majú veľký význam spoločné obecné úrady, ktorým bývajú podania adresované.