Pracovné právo a mzdy

Chceli by sme vás požiadať o radu pri preplatení dovolenky zamestnancovi, ktorý si do tejto chvíle nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za rok 2024 a rok 2025. Za rok 2024 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. 12. 2025 je 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu máme preplatiť? 

Na zrážky z odmeny za členstvo v komisii zriadenej pri mestskom zastupiteľstve (ktorá zasadá dvakrát ročne) sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o zrážkach zo mzdy? Je teda rovnako potrebné rozdeliť odmenu na tretiny a postupovať v súlade s týmito ustanoveniami?

Má zamestnanec nárok na pol dňa dovolenky alebo len na celý deň?

Zákonník práce po novom ustanovuje dôležitú osobnú prekážku v práci zamestnanca z dôvodu sprevádzania neplnoletého dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností.

Uchádzač o zamestnanie v tzv. verejnej službe musí spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme. Tento článok sa bližšie venuje jednotlivým predpokladom výkonu práce vo verejnom záujme a poukazuje aj na zmeny, ktoré sú účinné od 1. januára 2026.

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Novela zákona o inšpekcii práce prináša významné zmeny v súvislosti s trestami za poručenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý má I. stupeň vysokoškolského vzdelania a chce si zvýšiť kvalifikáciu štúdiom na vysokej škole na II. stupeň. Nakoľko zamestnanec pracuje pre obec ako informatik, išiel študovať odbor verejná správa, pričom zamestnávateľ sa ­domnieva, že toto štúdium je prospešné aj pre obec ako zamestnávateľa.

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Obec poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky za každý odpracovaný deň ako zákonnú povinnosť. Z týchto stravných lístkov hradí obec 55 % a zamestnancovi sa strháva zo mzdy zvyšných 45 %. Na tieto stravné lístky obec počas roku neprispieva zo SF. Ku koncu roka sa zo SF, ktorý sa tvorí celý rok a ktorý sa počas roka nečerpá, kupujú pre zamestnancov stravné lístky. Tieto stravné lístky (hradené zo SF) sú tiež oslobodené od dane a od odvodov alebo musia z nich byť zrazené aj odvody aj daň?

Dobrý deň, chceli by sme sa poradiť ohľadom platnosti odbornej spôsobilosti vodičov motorových vozíkov. V našej firme máme zamestnanca, ktorý je držiteľom platného preukazu na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2. V čase vydania preukazu bol aj držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, D a T. Medzitým mu však boli tieto vodičské preukazy odobraté. Radi by sme sa preto informovali, či takýto zamestnanec môže naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2. Zároveň by nás zaujímalo, či je pri aktualizačnej odbornej príprave a predĺžení platnosti odbornej spôsobilosti potrebné predložiť vodičský preukaz. Upozorňujeme, že v našej firme ide o kombinovanú vnútroareálovú premávku (pohybujú sa tu autá našej firmy a aj autá dodávateľských firiem) a vozíky nie sú určené na jazdu po verejných komunikáciách. Okrem toho máme zamestnanca, ktorý získal preukaz na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2 ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 356/2007 Z. z. V čase jeho získania nebol držiteľom vodičského preukazu (B, C, D, T) a nie je ním ani v súčasnosti. Môže tento zamestnanec naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2? Ďakujeme za Vašu odpoveď.

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Smernica o sociálnom fonde stanovuje systém tvorby a využívania prostriedkov na podporu sociálnej starostlivosti zamestnancov v súlade s novelizovaným zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Definuje výšku, spôsob a zdroje tvorby fondu, ako aj oblasti, v ktorých možno poskytovať príspevky zamestnancom a ďalším oprávneným osobám. Funkciou fondu je zabezpečenie sociálnych potrieb a podporovanie kultúrnej, rekreačnej činnosti zamestnancov a ich pracovnej regenerácie. 

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania originálnych kompetencií napr. pri vychovávateľoch školskej družiny. Pri obojstrannej dohode zamestnávateľa so...

Môže si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného...

Starostka je už štyri volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky. Keď jej skončí volebné obdobie, ide rovno na dôchodok, na svoje pôvodné miesto už nenastúpi. Má...

Platitelia poistného majú k dispozícii informatívnu sumu penále, ktorá vznikla v dôsledku neuhradenia poistného riadne a včas, v systéme elektronických služieb, konkrétne v službe Odvádzateľ poistného.

Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov, napríklad ak im v období práceneschopnosti, poberania dávky materské či ošetrovné zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného). Samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby naďalej budú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné v čase trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí.

Sociálny fond je dôležitým nástrojom starostlivosti o zamestnancov a podpory sociál­nej politiky zamestnávateľa. Článok prináša prehľad pravidiel jeho tvorby, vedenia a čerpania v podmienkach subjektov verejnej správy vrátane vysvetlenia možností použitia fondu a povinností, ktoré sa s jeho správou spájajú.