Počnúc januárom 2011 sa v zásadnej miere upravila definícia zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia. V zmysle novely (zákon č. 499/2010 Z. z.) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „ZZP“) a novely (zákon č. 543/2010 Z. z.) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) sa od 1. januára 2011 stali zamestnancami aj tie fyzické osoby, ktoré do 31. decembra 2010 postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia nemali, napríklad poslanci obecného/ mestského zastupiteľstva (ďalej len „OZ“), ale aj členovia komisií pri OZ.
Na posúdenie skutočnosti, či sa tieto osoby považujú na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca je rozhodujúce, či:
- sú za výkon funkcie odmeňovaní,
- ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem alebo
- sa nároku na odmenu vzdali a vykonávajú funkciu bezodplatne.
Cieľom článku je oboznámiť sa, ako správne určiť rozsah platenia poistného u starostov a primátorov (ďalej len „starosta“), u poslancov OZ, členov komisií pri OZ a hlavného kontrolóra a ako postupovať pri registrácii týchto osôb do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že právne postavenie týchto osôb a ich odmeňovanie upravujú osobitné predpisy, budeme sa v článku venovať aj ďalším náležitostiam (určenie platu, odmeny, vznik nároku na dovolenku), ktoré súvisia s výkonom ich funkcie.
Postavenie starostu
Starosta je predstaviteľom obce/mesta a jej najvyšším výkonným orgánom. Predpokladom na výkon funkcie starostu je aspoň stredné vzdelanie. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Prvotnou povinnosťou starostu je teda zložiť sľub (Poznámka autora: Text sľubu starostu obce je uvedený v ustanovení § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v z. n. p.) Prax potvrdzuje, že starosta spravidla skladá sľub na ustanovujúcom zasadnutí OZ. Mandát starostu nevznikne, ak zvolená osoba odmietne sľub zložiť alebo sľub zloží s výhradou. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v z. n. p.
Funkcia starostu je považovaná za verejnú funkciu, ktorá sa však nevykonáva v pracovnom pomere.
Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s výkonom práce zamestnanca obce. Právne postavenie starostov a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom ich funkcie upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon o platových pomeroch starostov“).
Starosta sa teda nepovažuje za zamestnanca obce, čo v praxi znamená, že na starostu sa nevzťahuje:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. okrem ustanovení, na ktoré sa zákon o platových pomeroch starostov (ktorý upravuje ich postavenie) priamo odvoláva (napríklad ustanovenia o dovolenke),
- zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p., t. j. ani Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je záväzná pre všetkých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme“).
Obec vo vzťahu k starostovi vystupuje ako zamestnávateľ a: