Letné obdobie je charakteristické čerpaním dovoleniek zamestnancov, a to vo väčšom rozsahu než v inom období roka. Nárok na dovolenku zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených v § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).
Dovolenka slúži zamestnancovi najmä na oddych a regeneráciu bez toho, aby došlo k výpadku jeho stáleho príjmu. Právna úprava dovolenky na zotavenie obsiahnutá v Zákonníku práce rozlišuje tri druhy dovolenky:
- dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, alebo jej pomernú časť, ktorou rozumieme dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť, pri splnení podmienok uvedených v § 101 Zákonníka práce,
- dovolenku za odpracované dni – ktorá patrí zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť, pri splnení podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 105 Zákonníka práce,
- dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni za podmienok ustanovených v § 106 Zákonníka práce.
Šírenie ochorenia COVID-19 malo výrazný vplyv aj na pracovnoprávne vzťahy. Jedným z jeho dosahov môže byť aj krátenie dovolenky zamestnancom, napr. tým, ktorí zostali doma s deťmi.
Výmera dovolenky
Zákonník práce ustanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, t. j. minimálne 20 dní. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov, t. j. minimálne 25 dní.
Nárok na najmenej osem týždňov dovolenky v kalendárnom roku patrí:
- pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi podľa osobitného predpisu,
- vysokoškolskému učiteľovi,
- výskumnému pracovníkovi a umeleckému pracovníkovi verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
- zamestnancovi s najmenej vysokoškolským vzdelaním d