Doprava

Od 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave.

Inštitút zvláštneho užívania je spolu s určovaním dopravných značiek a dopravných zariadení najčastejšou agendou cestných správnych orgánov. Predstavuje ťažiskový pojem agendy cestných správnych orgánov. Predmetný inštitút je opakom všeobecného užívania pozemných komunikácií, pričom jeho podstatou je užívanie konkrétnym užívateľom na základe individuálneho správneho aktu - povolenia, ktoré vydáva cestný správny orgán. O zvláštne užívanie ide de facto vždy, pokiaľ toto užívanie nie je možné definovať ako všeobecné.

Generálny pardon na vyradenie fyzicky neexistujúcich vozidiel z evidencie vozidiel trvá 6 mesicov.

V predchádzajúcom čísle časopisu sme zodpovedali otázky ohľadom navrhovania dopravných značiek a dopravných zariadení a venovali sme sa aj stanovisku správcu pozemnej komunikácie. V tomto čísle sa bližšie pozrieme na stanoviská dopravných inšpektorátov, určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení a upozorníme aj na niektoré súvisiace právne aspekty a časté otázky, s ktorými obce a mestá prichádzajú do styku, v neposlednom rade ponúkneme úvahy de lege ferenda.

Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení je odborným termínom pre povoľovanie dopravných značiek a dopravných zariadení, čiže pre rozhodovanie o organizácii dopravy. Aktuálne sa oblasť dopravného značenia dostáva do povedomia odbornej aj laickej verejnosti, často v súvislosti s novými predpismi, ale aj v súvislosti s parkovacou politikou miest a obcí a v ostatnom období aj kvôli cyklotrase na nábreží v hlavnom meste. Cieľom tohto článku je pomôcť obciam uchopiť túto problematiku, keďže sú to práve obce, ktoré o určovaní použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových cestách rozhodujú.

Oblasť vlastníctva pozemných komunikácií, konkrétne miestnych a účelových ciest, dlhé roky nepútala špeciálnu pozornosť a bola z hľadiska štátu a samospráv dlhodobo zanedbávaná. V poslednom období sa dostáva do povedomia odbornej aj laickej verejnosti, a to predovšetkým v súvislosti s parkovacou politikou miest a obcí.

Účelová cesta je jednou zo štyroch kategórií pozemnej komunikácie, ktoré rozlišuje naša legislatíva. Obce majú vo svojej kompetencii aj tento druh pozemnej komunikácie, pričom práve účelové cesty získavajú v priebehu existencie Slovenskej republiky stále väčší význam. Ide o jedinú kategóriu pozemnej komunikácie, ktorú môže vlastniť súkromná právnická alebo fyzická osoba, preto sa pri tomto druhu pozemnej komunikácie mieša verejný záujem so súkromným.

Miestna cesta je jednou zo štyroch kategórií pozemnej komunikácie, ktoré rozlišuje naša legislatíva. Okrem miestnej cesty poznáme aj diaľnice, cesty a účelové cesty. V príspevku sa zameriame na kritériá, ktoré musí miestna cesta spĺňať, usporiadanie siete miestnych ciest, pričom poukážeme aj na nedokonalosť právnej úpravy.

Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie pri účtovaní poplatkov za parkovacie miesta. Mesto schválilo VZN o podmienkach parkovania v meste, a to na základe ustanovení cestného zákona v rámci prenesených kompetencií štátnej správy. Poplatok za parkovacie miesto bol stanovený mesačnou sadzbou, ktorá však nebola v súlade so sadzbou dane za užívanie verejného priestranstva, nakoľko táto daň je stanovená pre trvalé parkovanie a príslušné VZN upravuje dočasné parkovanie podľa cestného zákona. Za osadenie tabuľky s evidenčným číslom sa stanovil jednorazový poplatok. Mesto vystavuje užívateľovi parkovacieho miesta rozhodnutie o jeho pridelení, kde je určená aj sadzba za užívanie miesta a jednorazový poplatok za tabuľku. Ako posudzovať príjem za užívanie parkovacieho miesta a za osadenie tabuľky s evidenčným číslom? Je možné ho považovať za miestnu daň, prípadne prenájom majetku (ten je však viazaný na zložitý proces prenajímania majetku podľa zásad hospodárenia s majetkom mesta)? Alebo má takýto príjem charakter podnikateľskej činnosti (na čo však mesto nemá živnostenské oprávnenie)?