Odpady

Opätovná použiteľnosť je princíp, ktorý funguje už roky. Svoje miesto si našiel v niektorých špecifických odvetviach či formátoch obalov. Jeho podmienky už máme ustanovené v národnej legislatíve, nariadenie PPWR ho však posúva do úplne iných rozmerov. Ako je nastavené teraz a ako by malo byť v blízkej budúcnosti, tak na to sa pozrieme v tomto článku.

Nové nariadenie o preprave odpadu 2024/1157 (ďalej „nariadenie“) sa začne uplatňovať postupne, najmä od 21. mája 2026, ale väčšina nových pravidiel o vývoze odpadu z EÚ sa bude uplatňovať od 21. mája 2027.

Je vykazovanie údajov o odpadoch pre slovenské obce administratívnym labyrintom? V praxi sa ukazuje, že áno. Obce sa pri podávaní štatistických výkazov a Ohlásení stretávajú s množstvom nejasností - od neúplných podkladov až po protichodné požiadavky na identifikáciu príjemcov odpadu. Procesné chyby pri výpočte miery triedenia pritom môžu ovplyvniť aj ekonomiku obce. Cieľom článku je pomenovať bariéry, ktoré bránia získavaniu čistých dát a poukázať na nutnosť zjednodušenia reportingu, snáď aj prostredníctvom funkčného informačného systému.

Približne tretina vyprodukovaných potravín vo svete sa v rôznych etapách potravinového reťazca neskonzumuje alebo podľahne skazeniu. Zníženie strát poľnohospodárskych produktov a škôd na potravinových výrobkoch možno dosiahnuť zavedením aplikačných modelov umelej inteligencie. Ich veľmi rýchla analýza údajov a pokročilé algoritmy dokážu predpovedať pravdepodobnosť skazenia potravín a poľnospodárskych produktov s vysokou mierou presnosti. Zapojenie umelej inteligencie do zisťovania ukazovateľov o pravdepodobnom pokazení potravín a do prognózovania možného vzniku potravinového odpadu na základe analýzy podmienok prepravy a skladovania dokáže výrazne zredukovať množstvo potravinového odpadu.

Eko-inovácia predstavuje v súčasnom právnom kontexte EÚ transformatívny proces, ktorý presahuje rámec bežného technologického vývoja. Ekologické inovácie, ktoré znižujú účinky na životné prostredie, zvyšujú odolnosť voči vonkajším tlakom a efektívnejšie využívajú zdroje, sú kľúčové pre podporu tohto prechodu na cirkulárnu ekonomiku a dosiahnutie cieľov Európskeho zeleného dohovoru. Ôsmy environmentálny akčný program EÚ podporuje environmentálne a klimatické akčné účely Európskej zelenej dohody tým, že urýchľuje prechod na regeneratívnu ekonomiku, ktorá planéte vracia viac, než prijíma, najmä prostredníctvom neustálych inovácií, prispôsobenia sa novým výzvam a spolutvorby.

Článok poskytuje výklad k § 8 a § 9 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o informáciách o ŽP“).

Dňa 3. mája 2024 bolo v Úradnom vestníku zverejnené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Text s významom pre EHP) (ďalej len „CRMA“) [1] . CRMA nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 40 a 41 sa uplatňujú od 24. mája 2029.

Podrobné informácie pre žiadateľov o dotáciu: Usmernenie č. 1 k Špecifikácii činností podpory formou Dotácie 2026; oblasť: Rozvoj odpadového a obehového hospodárstva (C) Príručku pre žiadateľa o podporu formou dotácie...

Z dôvodu viacerých výpadkov služieb informačného systému ISOH v čase končiaceho sa riadneho termínu na podanie „Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním“ oznamujeme, že termín na podanie Ohlásenia sa predlžuje do stredy 4. marca...

Konkrétne ide o oblasť C: Rozvoj odpadového a obehového hospodárstva a oblasť E: Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia v rámci Špecifikácie činností na rok 2026.

Ide o žiadosti o úver podávané v systéme Grant. 

Príspevok sa venuje problematike nakladania s použitými kuchynskými olejmi a tukmi z domácností, a to z environmentálneho aj právneho hľadiska. Analyzuje negatívne dôsledky nesprávnej likvidácie uvedených odpadov na vodné zdroje, kanalizačné systémy a ekosystémy. Osobitná pozornosť je venovaná právnej úprave v Slovenskej republike a v práve Európskej únie vrátane zaradenia kuchynských olejov v katalógu odpadov a možností ich zhodnocovania. Príspevok približuje aj technologické postupy recyklácie a praktické príklady dobrej praxe zo slovenských samospráv. Zároveň poukazuje na rastúci význam použitých olejov ako suroviny pre výrobu biopalív a potrebu efektívnejšieho zberu a kontroly ich využívania.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“) sa začne uplatňovať od augusta tohto roka a postupne prinesie pre hospodárske subjekty (zhotoviteľov obalov, dovozcov, distribútorov, poskytovateľov logistických služieb a iných) do praxe množstvo nových povinností a zmien. Na niektoré povinnosti sa vedia pripraviť vopred, iné budú postupne dopĺňané vykonávacími a delegovanými aktmi. Medzi ne by sa tento rok mali zaradiť aj vykonávacie akty k označovaniu obalov a označovaniu nádob na triedený zber odpadu z obalov, ktoré má Komisia prijať do 12. augusta 2026.

Znečistenie plastmi sa netýka len oceánov a pôdy. Vedci teraz objavili obrovské množstvo mikroskopického plastu vznášajúceho sa v mestskom vzduchu, čo ďaleko prevyšuje predchádzajúce odhady. Prach z ciest a zrážky zohrávajú dôležitú úlohu v pohybe týchto častíc atmosférou. Zistenia naznačujú, že ­vzduch môže byť jednou z najdôležitejších ciest znečistenia plastmi.

Článok poskytuje výklad k § 7 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o informáciách o ŽP“).

Nariadenie o odlesňovaní, známe pod skratkou EUDR, sa po roku dočkalo svojej ďalšej podoby. Po dvoch - troch mesiacoch rozhovorov, konzultácií a rokovaní sa legislatívne inštitúcie EÚ zhodli na jeho úprave, ďalšej. Čo priniesli tieto zmeny jednotlivým subjektom v dodávateľskom reťazci? Nestratí sa pôvodná snaha o krajšiu a zelenšiu Európu? Bude to už finálna podoba, či môžeme očakávať ešte ďalšie zmeny v EUDR povinnostiach?

Dňa 14. januára 2026 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní pod bodom č. 5 schválila strategický dokument „Stratégie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035“ (ďalej len „SOH SR 2035“) [1] . Schválená stratégia by mala zabezpečiť plynulý prechod na obehové hospodárstvo a zlepšiť životné prostredie pre obyvateľov Slovenska za súčasného plnenia cieľov nastavených v legislatíve odpadového hospodárstva v EÚ.

NKÚ preveril činnosť troch združení, ktorých hlavnou činnosťou bolo odpadové hospodárstvo a ktoré podľa registrov prevádzkovali aj skládky komunálneho odpadu – jedno záujmové združenie právnických osôb (ZO Horného Turca) a dve združenia obcí (ZO stredného Liptova a ZO Vyšehradné).

Článok sa venuje problematike povinnej evidencie odpadov na Slovensku a jej súladu s novými požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa európskej legislatívy. Autor analyzuje právne povinnosti držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a vykonávacích vyhlášok, pričom poukazuje na limity súčasného systému vedenia evidencie a ohlasovania údajov. Ten síce zabezpečuje štatistické dáta pre štátne orgány, no nepokrýva v plnom rozsahu informácie, ktoré firmy budú musieť povinne zverejňovať v rámci vykazovania o udržateľnosti - najmä údaje o finálnych metódach zhodnocovania a zneškodňovania odpadu. Pôvodca odpadu tieto dáta často nepozná, keďže jeho odpad prechádza cez sprostredkovateľov alebo zberné dvory, kde sa mieša s inými odpadmi. Legislatíva síce umožňuje tieto informácie od odberateľov vyžiadať, no ide o administratívne náročný proces. Nová vyhláška účinná od roku 2026 zavádza podrobnú priebežnú elektronickú evidenciu a nahlasovanie údajov, čo zlepší tok dát smerom k štátu, avšak nezabezpečí plnohodnotnú informovanosť podnikov o finálnom nakladaní s ich odpadom.

Ako spoločnosť sa vyvíjame. Niekedy posúvame vpred, inokedy stojíme alebo aj bohužiaľ cúvame. To, čo by bolo kedysi spoločensky nemysliteľné, sa stalo bežným a v modernej spoločnosti treba na to reagovať. Medzi túto potrebu sa zaradilo aj vysporiadanie sa s voľne pohodenými jednorazovými plastmi, konkrétne pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s týmto odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych odpadov z jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh.