Odpady

Jednotné pravidlá pre obaly majú podnikom uľahčiť pôsobenie na európskom trhu. Čo však robiť, keď ich uplatňovanie sprevádzajú odklady, nejasné usmernenia a rozdielne prístupy členských štátov? Článok pomôže čitateľovi zorientovať sa v kľúčových legislatívnych neistotách a rozpoznať, ktoré z nich môžu ovplyvniť povinnosti podnikov. Ponúka tak lepší základ na plánovanie ďalších krokov a prípravu na nové požiadavky.

Problematika potravinového odpadu a jeho znižovanie patrí medzi významné úlohy, ktoré stanovila členským štátom Európskej únie Európska komisia. Nespotrebované potraviny predstavujú nehospodárne vynaložené výrobné, finančné, ľudské a environmentálne zdroje. Dopyt po poľnohospodárskych produktoch v EÚ mierne stúpol a súčasne sa prirodzene zvýšil aj objem potravinového odpadu. Článok poskytuje prehľad generovaného množstva potravinových strát v odvetví poľnohospodárstva v štátoch EÚ, ktoré majú najväčší podiel na jeho tvorbe.

Nové pravidlá vývozu odpadu z Európskej únie do tretích krajín zásadným spôsobom menia doterajší režim cezhraničnej prepravy. Legislatíva reflektuje vyššie nároky na kontrolu, transparentnosť a skutočné materiálové zhodnotenie odpadu v súlade s cieľmi obehového hospodárstva. Pre prax na Slovensku aj v celej EÚ to znamená, že vývoz odpadu mimo európskeho regulačného priestoru prestáva byť samozrejmosťou a podlieha prísnejšiemu dohľadu a požiadavkám na kvalitu materiálu, infraštruktúru a zodpovednosť všetkých zapojených subjektov.

Čo sa môže slovenské trestné právo naučiť od svojich európskych susedov pri postihovaní nelegálneho nakladania s odpadmi? Ktoré právne riešenia dokážu lepšie rozlišovať medzi menej závažným porušením pravidiel a skutočne nebezpečným konaním? Porovnanie troch krajín ponúka praktické podnety pre presnejšie nastavenie trestnej zodpovednosti aj sankcií. Čitateľ získa argumenty využiteľné pri hodnotení súčasnej slovenskej právnej úpravy.

Môže sa odpad zo spaľovní bezpečne vrátiť do obehu ako stavebný materiál? Pripravovaný európsky akt o obehovom hospodárstve otvára otázku, ktorá sa týka aj ochrany zdravia a životného prostredia. Zistíte, aké riziká môžu zostať skryté za označením „recyklácia“ a prečo sa prístupy európskych štátov líšia. Článok poskytne argumenty na posúdenie, či navrhované pravidlá dostatočne chránia pred dlhodobou kontamináciou.

Čo sa chystá? Reforma vodárenstva má zrýchliť výstavbu vodovodov a kanalizácií Ministerstvo životného prostredia predstavilo reformu vodárenstva, ktorej cieľom je zjednodušiť výstavbu vodárenskej infraštruktúry a odstrániť prekážky spôsobené rozdrobenými...

Aké materiály môžu potravinárske firmy využiť namiesto plastov bez toho, aby ohrozili bezpečnosť, kvalitu a pohodlie spotrebiteľov? Článok približuje hlavné požiadavky na moderné obaly a ukazuje, ktoré riešenia už prenikajú do praxe. Čitateľ získa prehľad o možnostiach znižovania plastového odpadu aj o limitoch alternatívnych materiálov. Dozvie sa tiež, aké technologické a legislatívne zmeny budú formovať budúcnosť potravinárskych obalov.

Čo sa chystá? - Pravidlá proti odlesňovaniu sa majú zosúladiť s právom EÚ Ešte v apríli ministerstvo pôdohospodárstva informovalo prostredníctvom predbežnej informácie o zámere harmonizácie vnútroštátneho práva v súvislosti...

Čierne skládky a neuzatvorené skládky nepredstavujú iba estetický problém, ale riziko pre zdravie, podzemné vody aj obecné a štátne rozpočty. Článok vám pomôže zorientovať sa v tom, kto nesie zodpovednosť za ich odstránenie a čo sa zmenilo od 1. januára 2026. Dozviete sa, aké povinnosti majú prevádzkovatelia, samosprávy a štát a kde v praxi vznikajú najväčšie medzery. Získate tiež prehľad o možnostiach obcí pri nezákonne umiestnenom odpade a o bariérach, ktoré bránia účinnému riešeniu. Text ponúka východiská, podľa ktorých možno lepšie posúdiť riziká, kompetencie aj potrebné systémové opatrenia.

Príspevok sa zaoberá problematikou nakladania so stavebnými odpadmi v kontexte princípov obehového hospodárstva a konceptu cirkulárnej architektúry. Analyzuje prístupy smerujúce k prevencii vzniku stavebných odpadov, ich opätovnému použitiu a recyklácii, pričom osobitnú pozornosť venuje významu architektonického návrhu pri minimalizácii budúcej produkcie odpadu. Poukazuje na potenciál cirkulárneho dizajnu, informačného modelovania budov a navrhovania stavieb s dôrazom na ich celý životný cyklus. Zároveň zdôrazňuje potrebu opatrení podporujúcich efektívnejšie využívanie stavebných materiálov a napĺňanie cieľov klimatickej neutrality a obehového hospodárstva Európskej únie.

Čo môže odhaliť presné sledovanie priesakových vôd a prečo samotná evidencia zachyteného objemu nestačí? Článok vám ukáže, ktoré údaje sú rozhodujúce pri posudzovaní vodnej bilancie skládky. Získate prehľad o limitoch súčasných spôsobov nakladania s priesakovými vodami aj o možnostiach ich bezpečnejšieho spracovania. Nájdete v ňom podnety, ktoré môžu zefektívniť prevádzku skládok, kontrolu environmentálnych rizík aj budúce legislatívne rozhodovanie.

Legislatíva EÚ sa vyvíja, prepája a sprísňuje v každej oblasti. Tlak na schopnosť konkurencie vs sprísňujúce sa podmienky pre ochranu životného prostredia, opätovné využívanie zdrojov, udržateľnosť, obehovosť či dosiahnutie klimatickej neutrality ide naprieč sektormi. Posilňujú sa tiež ochrana, práva a postavenie spotrebiteľov. Množstvo povinností vytvára tlak na podnikateľské prostredie a absencia poradcu či environmentalistu sa už nemusí v budúcnosti na Slovensku vyplatiť. V príspevku sa dozviete, aké povinnosti vstúpili a vstupujú do platnosti v blízkom období.

Plasty sú všadeprítomnou súčasťou moderného života - od fliaš na vodu a nákupných tašiek až po palubné dosky automobilov. Keď sa však tieto výrobky vyhodia, ich recyklácia je mimoriadne náročná. Bežná recyklácia často vyžaduje, aby pracovníci alebo stroje roztriedili plasty podľa jednotlivých druhov, čo celý proces predražuje a komplikuje. Aj tieto problémy pomáhajú vysvetliť, prečo sa recykluje iba 9 % vyradených plastov. Približne 79 % končí na skládkach a ďalších 12 % sa spaľuje, pričom sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý.

Ohňostroje síce môžu rozžiariť oblohu, nový výskum však ukazuje, že po sebe zanechávajú prekvapivú zmes znečistenia vo vzduchu aj vo vode.

Čo môže športový klub získať, ak prestane vnímať odpad len ako nevyhnutný náklad? Lepšie nastavený systém môže ušetriť peniaze, zjednodušiť prevádzku a posilniť vzťah s fanúšikmi. V článku nájdete konkrétne údaje zo slovenských športovísk aj riešenia, ktoré možno zaviesť bez zbytočného chaosu. Zistíte tiež, kde vznikajú najväčšie rezervy a akú podporu môžu kluby využiť pri zavádzaní zmien.

Bežné meranie emisií pri priemyselných zdrojoch poskytuje dôležité údaje, no nemusí vždy zachytiť skutočnú mieru zaťaženia prostredia. Biomonitoring ponúka iný pohľad na kontamináciu prostredia. Článok približuje, prečo môže byť táto metóda dôležitým doplnkom legislatívneho monitorovania a aké informácie prináša pri hodnotení kontaminácie prostredia.

Nové pravidlá podľa nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR) sa začnú uplatňovať v celej Európskej únii a môžu posilniť jednotný trh s obalmi.

Zverejnené informácie:  zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky, zoznam žiadateľov, ktorí nesplnili podmienky, metodická pomôcka o možnostiach použitia poskytnutého príspevku. Environmenálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o príspevok....

Triedený zber komunálnych odpadov prináša obciam a ďalším zapojeným subjektom aj konkrétne oznamovacie a zverejňovacie povinnosti. Ak obec, mesto alebo subjekt pôsobiaci na ich území vykonáva zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov, je dôležité vedieť, komu, čo a v akých lehotách treba oznámiť. Článok pomáha zorientovať sa v tom, ktoré údaje sa zasielajú Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Praktický prehľad lehôt a povinností môže obciam pomôcť predísť zbytočným pochybeniam aj sankciám.

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia proti Chorvátsku prináša dôležité závery pre prax odpadového hospodárstva. Ukazuje, že označiť materiál za vedľajší produkt nestačí, ak jeho ďalšie použitie nie je isté, reálne a právne zabezpečené. Rovnako pripomína, že plány, posudky ani prípravné kroky nenahrádzajú skutočné odstránenie protiprávneho stavu. Prípad je významný aj preto, že Súdny dvor EÚ spojil dlhodobú nečinnosť štátu s vysokými finančnými sankciami.