Odpady

S rastom počtu obyvateľov žijúcich v mestách sa prirodzene zväčšuje množstvo spotrebovaných a nespotrebovaných potravín. Predstavitelia miest stoja pred dilemou zabezpečovania prístupu kvalitných potravín a vyvážených stravovacích služieb pre všetkých rezidentov a požiadavkou na znižovanie potravinového odpadu. Napriek zložitému rozhodovaniu mestské zastupiteľstvá disponujú pomerne širokými možnosťami ovplyvňovania ponuky vyváženej výživnej stravy, redukcie a spracovania potravinového odpadu.

Mnoho slovenských firiem si ani neuvedomuje, že už len tým, že používajú alebo distribuujú obaly, nesú zákonnú zodpovednosť za ich evidenciu a recykláciu. Neznalosť pritom nie je ospravedlnením, pokuty môžu byť vysoké a problémy s úradmi či zahraničnými trhmi nepríjemné. Ako sa v spleti nových predpisov nestratiť a čo by mal dnes vedieť každý podnikateľ? Odpoveď nájdete v článku.

Vedci z NOAA a NASA uvádzajú, že tohtoročná ozónová diera nad Antarktídou je piata najmenšia od roku 1992, kedy nadobudol účinnosť Montrealský protokol, prelomová medzinárodná dohoda o postupnom ukončení používania chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

Vedci zistili, že húsenice voskových červov dokážu rozložiť polyetylén, jeden z najbežnejších a najtrvalejších znečisťujúcich látok na Zemi. Tieto „plastožravce“ metabolizujú plast na telesný tuk v priebehu niekoľkých dní, čo ponúka prekvapujúce potenciálne riešenie globálnej krízy s odpadom. Je tu však jeden háčik: pri strave pozostávajúcej len z plastov húsenice oslabujú a rýchlo uhynú.

Príspevok sa zaoberá rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré bolo impulzom k poslednej veľkej novele zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). Príspevok zároveň zohľadňuje judikatúru Súdneho dvora EÚ v prípade iných členských štátov, ktoré si za obdobných okolností neplnili povinnosti vyplývajúce z európskej odpadovej legislatívy.

Ako spoločnosť sa vyvíjame. Niekedy posúvame vpred, inokedy stojíme alebo aj bohužiaľ cúvame. To, čo by bolo kedysi spoločensky nemysliteľné, sa stalo bežným a v modernej spoločnosti treba na to reagovať. Medzi túto potrebu sa zaradilo aj vysporiadanie sa s voľne pohodenými jednorazovými plastmi, konkrétne pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s týmto odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych odpadov z jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh.

Ochrana životného prostredia a predovšetkým kvality vôd je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Najnovšie medzinárodné výskumy však odhaľujú znepokojujúci paradox: čistiarne určené na dekontamináciu priesakových vôd zo skládok môžu v skutočnosti zvyšovať koncentrácie najnebezpečnejších toxických látok. Jednou z oblastí, ktorá si vyžaduje naliehavé riešenie, je preto nakladanie s priesakovými vodami zo skládok odpadov, ktoré predstavujú významný problém z technického, ekologického aj ekonomického hľadiska.

Dňa 1. októbra 2025 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [1] . Následne bol schválený návrh vyhlásený 21. októbra 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako zákon č. 273/2025 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [2] .

Článok sa venuje problematike povinnej evidencie odpadov na Slovensku a jej súladu s novými požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa európskej legislatívy. Autor analyzuje právne povinnosti držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a vykonávacích vyhlášok, pričom poukazuje na limity súčasného systému vedenia evidencie a ohlasovania údajov. Ten síce zabezpečuje štatistické dáta pre štátne orgány, no nepokrýva v plnom rozsahu informácie, ktoré firmy budú musieť povinne zverejňovať v rámci vykazovania o udržateľnosti - najmä údaje o finálnych metódach zhodnocovania a zneškodňovania odpadu. Pôvodca odpadu tieto dáta často nepozná, keďže jeho odpad prechádza cez sprostredkovateľov alebo zberné dvory, kde sa mieša s inými odpadmi. Legislatíva síce umožňuje tieto informácie od odberateľov vyžiadať, no ide o administratívne náročný proces. Nová vyhláška účinná od roku 2026 zavádza podrobnú priebežnú elektronickú evidenciu a nahlasovanie údajov, čo zlepší tok dát smerom k štátu, avšak nezabezpečí plnohodnotnú informovanosť podnikov o finálnom nakladaní s ich odpadom.

Obec kúpila radiátory do budovy zberného dvora - 3 ks v celkovej hodnote 657 €. Ako správne zaúčtovať faktúru? Dať do drobného majetku a na podsúvahu?

Schválený zákon č. 273/2025 Z. z., ktorým ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prináša zmeny v 44 novelizačných bodoch.

Bioodpad tvorí až 40 % obsahu čiernych nádob a jeho skládkovanie prispieva k vzniku metánu, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80-krát vyšší otepľovací účinok ako CO?. Riešením sú moderné kompostárne. Slovenské obce už dnes ukazujú, že vďaka finančnej podpore z Environmentálneho fondu a Programu Slovensko možno bioodpad efektívne spracúvať a meniť na cenný zdroj pre pôdu.

Obaly a obalové materiály tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Do rôznych obalov, z rôznych materiálov sa balia potraviny, nápoje, čistiace a pracie prostriedky, lieky, agrochemikálie, ale aj spotrebný tovar, elektronika, stavebné materiály, nábytok atď. Ako sa vzájomne líšia balené materiály, tak sa líšia aj použité obaly, a to nielen z hľadiska tvaru a formy, ale hlavne z hľadiska použitých materiálov. Ich paleta je pritom veľmi pestrá - papier, kartón, sklo, plasty, drevo či plech. Obaly sú v podstate jednorazové, jednoúčelové výrobky s krátkou dobou životnosti. Aj preto obaly a obalové materiály tvoria relatívne najväčší podiel v komunálnom odpade.

Príspevok sa zameriava na možnosti využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na modely cirkulárnej ekonomiky. V úvode príspevok analyzuje súčasný stav problematiky nakladania s odpadom. Následne porovnáva lineárne a cirkulárne modely ekonomiky a v ďalších častiach analyzuje výhody a riziká využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na obehové hospodárstvo.

Dňa 9. septembra 2025 Európsky parlament v rámci riadneho legislatívneho postupu - druhé čítanie prijal legislatívne uznesenie k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade [1] .

V tomto článku sa pozrieme na manažment odpadového hospodárstva obcí a na to, ako vedenie evidencie, oznamovanie a zverejňovanie údajov z evidencie súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov, plnením cieľov zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov v komunálnom odpade, s dodržiavaním štandardov zberu vedúcim k napĺňaniu cieľov v oblasti komunálnych odpadov a k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Ukážeme si, že vízia triedenia nie je len o samotnom zbere a triedení odpadu, ale aj o správnom a premyslenom prístupe, ktorý prináša konkrétne a viditeľné výsledky.

Článok poskytuje výklad k § 5 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o informáciách o ŽP“).

Vedci z Northwestern University vyvinuli prelomový katalyzátor na báze niklu, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým svet recykluje plasty. Namiesto zdĺhavého triedenia katalyzátor selektívne rozkladá odolné polyolefínové plasty - jednorazové materiály, ktoré tvoria veľkú časť nášho každodenného odpadu - na cenné oleje, vosky, palivá a ďalšie.

Pozornosť venovaná znižovaniu potravinového odpadu v potravinárskom odvetví a v maloobchode predstavuje príležitosti pre zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ochranu prírodných zdrojov a zmiernenie nepriaznivých účinkov na klímu. Nespotrebované potraviny dopravované na skládky produkujú metán, ktorý má o 25 % silnejšie účinky ako oxid uhličitý. V celosvetovom meradle sa potravinový odpad podieľa 10 % na celkových emisiách oxidu uhličitého. Najväčšie množstvo potravinového odpadu nevzniká v rámci jednotlivých potravinárskych podnikov, ale je výsledkom vzájomného pôsobenia iných faktorov. V príspevku uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov postupov a nápadov zameraných na redukciu potravinového odpadu, ktoré uplatňujú významné potravinárske a maloobchodné potravinárske spoločnosti.

Nápojové kartóny sú dnes prezentované výrobcami ako recyklovateľné a environmentálne vhodné riešenie. Nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov však zásadne mení pohľad na recyklovateľnosť. Otázka preto znie, aké miesto budú mať nápojové kartóny v obehovej ekonomike o 10 či 15 rokov?