Odpady

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým - osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta?

Od 1. januára 2025 majú obce povinnosť zaviesť triedený zber komunálneho odpadu pre papier, plasty, kovy, sklo, kompozitné obaly na báze lepenky a textil. 

Priemyselné kompostárne predstavujú efektívne a udržateľné riešenie pre spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Tieto zariadenia slúžia nielen samosprávam, ale aj vinárstvam či poľnohospodárom. Hlavné výhody priemyselných kompostární zahŕňajú nízke prevádzkové náklady, jednoduchšiu dostupnosť a vysokú podporu z dotačných programov, ktoré môžu výrazne znížiť finančnú náročnosť ich výstavby.

Najvyšší správny súd SR sa v konaní sp. zn. 7 Sžik 3/2017 zaoberal otázkou, či podávanie šablónovitých žalôb a vyjadrení obsahujúcich námietky, ktoré zjavne nesúvisia s prejednávanou vecou, možno považovať za šikanózne alebo sledujúce zneužitie práva a z tohto dôvodu odmietnuť žalobu postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku[1].

Namiesto toho, aby sa výskumníci spoliehali na energeticky náročné reaktory pri vytváraní vysokých teplôt a tlaku, skúmajú pod zemou prirodzené teplo Zeme a sily pri varení amoniaku na hnojivo. V štúdii „proof-of-concept“, publikovanej v časopise Cell Press, výskumníci vytvorili amoniak zmiešaním vody obohatenej dusíkom s horninami bohatými na železo - bez akéhokoľvek vstupu energie alebo emisií CO2. Tento nový recept môže viesť k udržateľnejšej alternatíve k súčasným metódam, ktorá teoreticky chrlí dostatok amoniaku na 2,42 milióna rokov.

Článok poskytuje výklad k § 10, § 11 a § 12 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Briketovanie materiálov, výrobných zvyškov a odpadu je efektívna metóda recyklácie a manažmentu odpadu, ktorá premieňa sypké materiály na husté, kompaktné brikety. Tento proces zlepšuje manipuláciu s materiálom, znižuje potrebu skladovacieho priestoru a optimalizuje logistiku prepravy. Široko sa uplatňuje vo viacerých odvetviach vrátane kovovýroby, poľnohospodárstva a produkcie biomasy. Premena vedľajších produktov a odpadu na opätovne použiteľné alebo spaľovateľné brikety prináša environmentálne a ekonomické výhody. Briketovanie tiež pomáha znižovať náklady na likvidáciu odpadu a podporuje udržateľné výrobné postupy. Minimalizovaním environmentálnej stopy odpadu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní priemyselného dopadu na životné prostredie. Táto technológia je v súlade s princípmi obehového hospodárstva, ktoré sa snažia maximalizovať efektivitu zdrojov a minimalizovať produkciu odpadu. Priemyselné odvetvia profitujú nielen zo zníženia odpadu, ale aj zo vzniku hodnotných vedľajších produktov, ktoré možno opätovne použiť alebo predať. Briketovanie tiež prispieva k úsporám energie a čistejšiemu výrobnému procesu. Pomáha priemyslom plniť environmentálne predpisy a zlepšovať celkovú udržateľnosť. V tomto príspevku sú uvedené detaily a skúsenosti nemeckého výrobcu hydraulických briketovacích lisov, RUF („Ruf Maschinenbau GmbH & Co. KG“), s briketovaním materiálov, výrobných zvyškov a odpadu. Ich odborné znalosti sú široko uznávané v rôznych sektoroch.

Od 1. januára 2025 je účinná novela zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov[1]. Novelizovaná bola aj kritizovaná príloha č. 8 uvedeného zákona, v ktorej sú uvedené položky a prahové hodnoty. V článku sa pozrieme špecificky na časť odpadové hospodárstvo a porovnáme ho so stavom v Českej republike a samotnou smernicou o EIA.

Spoločenské, politické a ekonomické udalosti uplynulých piatich rokov zatienili problematiku potravinového odpadu v krajinách Európskej únie. Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných a cenovo dostupných potravín pre obyvateľov naďalej zostáva jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Limity prírodných a finančných zdrojov, pracovných kapacít agrosektora a negatívne účinky klimatickej zmeny spomaľujú rast poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Existenčnou nevyhnutnosťou všetkých štátov EÚ je zabezpečiť, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny využili na potravinárske, krmovinárske a iné priemyselné účely. Dôležité je, aby vyrobené potravinárske výrobky spotrebitelia skonzumovali a nekončili ako odpad.

Predovšetkým pre stavovce predstavuje bisfenol A vážne nebezpečenstvo. Pre svoju schopnosť nahrádzať hormón bolo jeho používanie v minulosti limitované. Od polovice roka 2026 je v styku s potravinami úplne zakázaný. Jeho náhrada je však v istých prípadoch komplikovaná, a preto boli udelené výnimky. Posledný termín používania BPA v styku s potravinami v špecifických prípadoch je 20. január 2029.

Európsky parlament ako hlavný legislatívny orgán Európskej únie má tri základné právomoci, a to legislatívnu, kontrolnú a rozpočtovú právomoc. V článku sa zameriame na jeho legislatívnu právomoc, ako aj legislatívnu právomoc Rady EÚ, a teda schvaľovanie právnych predpisov EÚ počas roka 2024. Zameriame sa na predpisy týkajúce sa životného prostredia, ktorým sa parlament a Rada venovali v prvej polovici roku 2024, či už dané predpisy boli schválené a v akej podobe, ako aj na nové predpisy, ktorými sa zaoberali ku koncu roku 2024.

V oblasti životného prostredia sa pomerne často menia a prijímajú zákony či legislatívne zmeny. V súvislosti s odpadmi sa odsúval začiatok zálohovania niektorých jednorazových nápojových obalov a najnovšie sa opakovanie odsúva aj povinnosť mechanicko-biologickej úpravy (ďalej len „MBÚ“) zmesového komunálneho odpadu. Hlavným cieľom tohto opatrenia má byť znižovanie objemu skládkovaného odpadu. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z.z. mala táto povinnosť platiť od 1. januára 2023. No a teraz sa účinnosť opäť odsúva, a to na 1. január 2027 z dôvodu pomoci nepripraveným samosprávam. V čom je problém a budú samosprávy o dva roky lepšie pripravené?

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Článok poskytuje výklad k § 9 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“)

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Článok poskytuje výklad k § 8 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Dňa 17. septembra 2024 Národa rada Slovenskej republiky v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov [1]. V článku budú predstavené samotné dôvody predloženia vládneho návrhu, súhrn a opis hlavných zmien, ktoré majú vplyv na samotné konanie. Bude predstavená aj zmena prílohy, ktorá sa vzťahuje na odpadové hospodárstvo.